Tim Flannery hovorí: "Zaveďme daň z CO2 a nechajme voľný trh, nech rozhodne za nás, ktoré alternatívne zdroje sú najvhodnejšie pre získavanie energie."
Podľa niektorých zástancov neobmedzovania trhu je totiž lepšie počkať, kým sa vyrovná cena alternatívnych zdrojov energie s klasickými. Je to samozrejme logická úvaha, proti ktorej by sa nedalo nič namietať, ale iba za predpokladu, že vypúšťanie CO2 by nemalo také negatívne dôsledky, aké má a aké bude mať. V súvislosti k ekologickou daňou a jej kritikmi, ktorí, ak ste jej zástancom, vás okamžite hodia do jedného koša v lepšom prípade s ekoteroristami a horšom prípade s komunistami, mi napadá jednoduchá analógia.
Bol Montrealský protokol tiež "popieraním" či "brzdením" voľného trhu? V otázke škodlivosti freónov nepanoval "väčší konsenzus", ako panuje v súčasnosti ohľadom škodlivosti ďalšieho zvyšovania emisií CO2. Domnievam sa, že tu skôr vstupuje do úlohy silnejšia lobby, ako bola v prípade Montrealského protokolu. Jednoducho na súčastnom stave sveta, tak ako funguje (v tejto súvislosti je zaujímavý film "Who killed the electric car") je závislých oveľa viac spoločností, ako bolo závislých na produkcii freónov. Myslím si tiež, že daň z CO2 by slúžila ako dobrý "motivačný prostriedok" pre hľadanie optimálneho riešnia zdrojov energií, ktoré nie sú závislé na produkcii skleníkovýh plynov, poprípade sú na nich závislé v menšej miere. Napríklad jadrová energia, veterná energia atď...
A ešte poznámka pre tých, ktorí tvrdia, že svet má dôležitejšie a akútnejšie problémy ako globálne otepľovanie. Tým, že budeme riešiť znižovanie emisií CO2 neznamená, že prestaneme riešiť všetky ostatné problémy. A v konečnom dôsledku, spomaľovanie procesu klimatickej zmeny prispeje aj k riešeniu ostatných akútnych problémov, ako je napríklad šírenie malárie či rastúci nedostatok vody v mnohých oblastiach sveta.
