Keďže nie som ekonóm, bol by som rád, keby mi niekto dokázal vysvetliť, čo presne znamená "nadmerné" zadlžovanie.
Celkový dlh USA prekročil hranicu 50 biliónov (50 000 000 000 000, tj. 350 % HDP) amerických dolárov. Gerge W. Bush zadlžil krajinu takmer rovnako, ako všetky predchádzajúce vlády od čias Georga Washingtona. Ak sa naplnia plány Barracka Obamu, tak zadĺži krajinu takmer rovnako, ako všetky vlády od čias Georga Washingtona, vrátane Georga Busha. Tu je vývoj celkového dlhu USA:
Čo sa týka externého dlhu v jednotlivých krajinách, tak na čele je USA s viac ako 13 biliónmi dolárov a nasleduje Veľká Británia (takmer 10 biliónov), Nemecko a Francúzsko (obe krajiny 5 biliónov dolárov). Zadlženie týchto štyroch krajín predstavuje viac ako 55 % z celkového zadlženia sveta (takmer 57 biliónov). Celý zoznam tu: CIA Factbook alebo Wikipedia.
Na základe údajov CIA som urobil graf 50 krajín s najvyššou mierou externého dlhu v roku 2009:
Údaje o populácii v jednotlivých štátov tu.
Chce niekto seriózne tvrdiť, že to nie je pyramídová hra? Je zaujímavé, ale nie príliš prekvapivé, že práve USA a Veľká Británia sa dostávajú do "kritickej dlhovej situácie". Španielsko a Írsko už v nej sú, Francúzsko, Nemecko a Japonsko sa tam čoskoro ocitnú.
Počujem "ekonómov" ako hovoria, že bohaté krajiny si môžu dovoliť vyššie zadlženie, práve preto, že sú bohaté. A nech sa deje, čo sa deje, svoj dlh splatia!
Takže čo je to to "nadmerné" zadlžovanie? Je Grécko jedinou krajinou, ktorá si žije "nad pomery"? USA tam nepatrí? Ako dlho môže tvoriť až 70 % HDP v USA spotreba? A čo Japonsko, najzadlženejšia krajina na svete?
Dlh je v princípe vyjadrením presvedčenia o existencii dostatku (energetických!) zdrojov na jeho splatenie (pretože ak nemáte energiu na konanie práce, nemôžete dlh splatiť). Ak splácam dlh s úrokmi, vyjadrujem vieru, že ekonomika (tj. výroba a zároveň aj spotreba) bude rásť aj budúcnosti, minimálne po dobu trvania splácania dlhu.
Čo ale v prípade, keď sa rast zastaví? Je možné splatiť všetky dlhy aj s úrokami? Obávam sa, že nedá. Bohužial, niečo také ako zastavenie rastu výroby a spotreby v hlavách ekonómov neexistuje. Veď tu máme predsa jeden neobmedzený ľudský zdroj - ľudská myseľ!
Súhlasím s paní premiérkou, že v Grécku je "nadmerné" zadlženie. Rovnako tak je ale "nadmerné" aj v USA, Veľkej Británii, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Slovensku, Česku, Maďarsku, Írsku, Portugalsku, Japonsku, atď. Takže je iba otázkou (krátkeho) času, kedy všetky tieto štáty skrachujú. To už ale premiérka Radičová radšej nepovedala, ešte by skolabovali trhy :-)
Prečo tento pyramídový systém posledných približne 150 rokov zväčša fungoval? Pretože bolo možné zvyšovať objem výroby a spotreby. Keďže toto už nie je možné, pyramída sa začína rúcať, ako domček z karát.
Má niekto inú interpretáciu? Sem s ňou!
