Údaje o ťažbe ropy (crude oil) poskytuje americká EIA (od roku 1920) a oficiálne údaje o rozpočte americkej vlády je možné získať na stránkach Bieleho Domu (už od roku 1789). Ak dáme tieto dva grafy na rovnakú časovú os, vyzerajú nasledovne:
Rozpočet krajiny bol dlhodobo vyrovnaný až do príchodu druhej svetovej vojny, kedy vládny dlh krajiny dosiahol v pomere ku HDP až 120 % (zatiaľ doterajší rekord, históriu pozri napr. tu). Po vojne sa rozbehla priemyselná produkcia a rýchly hospodársky rast, samozrejme sprevádzaný nárastom ťažby ropy, až do roku 1970. Potom začala domáca ťažba ropy klesať. V roku 1971 však prezident Richard Nixon celkom zrušil krytie peňazí zlatom a Američania mohli začať žiť z dovezenej ropy (keďže doláre slúžili a stále slúžia ako svetová rezervná mena - pozri však graf na konci článku) a naďalej zvyšovať spotrebu ropy a HDP krajiny. Doláre sú teda v súčasnosti „kryté" prevažne ropou, často sa hovorí o tzv. „petrodolároch".
Po roku 1970-71 sa najprv postupne od roku 2009 dramaticky začalo zvyšovať zadlžovanie štátu (aj keď stále neporovnateľné so zadlžovaním súkromného sektoru - najmä domácností), a dnes dosahuje viac ako 100 %, presne 101,5 % k máju 2012. Je to historický rekord (to platí aj v globále) v mierových časoch a podľa ekonómov Rogoffa a Reinhartovej sa štáty prakticky nevyhnú nejakej forme bankrotu po prekročení hranice 90 %.
Ak sa pozrieme na rovnaké údaje v prepočte na počet obyvateľov krajiny:
tak vidíme, že Američania dnes vyťažia toľko ropy, ako naposledy v roku 1934 pri vzostupnej fáze ťažby. Vidíme teda, že populácia rastie oveľa rýchlejšie, ako stíha „technológia" vyčerpávať existujúce fosílne zdroje, nehovoriac o schopnosti „technológii" objavovať/využívať zdroje nové. Z toho by malo byť každému zrejmé, že rast populácie nie je riešením, ale naopak problémom pri vyčerpávaní zdrojov. Ako by vyzerali USA ak by nemohli dovážať ropu zo zahraničia? Možno ako Rusko...?
Kto má pocit, že ropa (a ostatné fosílne zdroje) nie sú pre súčasnú ekonomiku a životné štýly ľudí v rozvinutom svete dôležité, nech sa kriticky pozrie na nasledujúci graf:
Palivo nahradilo v ekonomike takmer všetku prácu. Väčšina ekonómov, ktorí vychádzajú z chybných ekonomických modelov podceňujú úlohu lacnej energie v ekonomike. Predpokladajú totiž, že ak vstupné energetické náklady do HDP predstavujú iba 5 % (práca predstavuje 70 % a kapitál je 25 %), zvýšenie ceny energií nemá zásadný dopad na (rast) HDP. Problém je v tom, že číslo 5 % je hrubým podhodnotením a v skutočnosti je oveľa vyššie, v rozmedzí 40-60 % , a v niektorých krajinách ako napríklad Japonsko, aj viac, ako elegantne vysvetlil profesor teoretickej fyziky Reiner Kümmel v prezentácii na konferencii ASPO vo Viedni. Ten istý profesor je aj v pozadí novej správy MMF o ropnom zlome. Vždy keď prekročili náklady na energiu 4% HDP, dostala sa ekonomika USA do recesie.
Silná „viera" ekonómov v „technológie" možno pramení práve v tejto zámene produktivity fosílnych palív za „pokrok" - slovom, ktorým označujú všetko to, čím nedokážu vysvetliť prudký rast HDP v posledných desaťročiach. Teda tých chýbajúcich 35-55 %, spôsobených *lacnou* prácou, ktorú konajú za nás fosílne palivá. Pritom väčšina ekonómov (ale aj väčšina ľudí) nemá predstavu, ako náročné je nahradiť kvalitnú energiu, ktorú nám poskytujú fosílne palivá.
A na záver ešte pripomenutie, že dolár nebude rezervnou menou večne. V skutočnosti sa éra doláru ako rezervnej meny chýli rýchlo ku koncu, keďže stále viac štátov odstupuje od obchodovania v dolároch (dolár ako mena však prežije dlhšie, ako euro!):
Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že Veľká Británia prišla o štatút svetovej rezervnej meny po prvej svetovej vojne, na ktorej začatí možno mala najväčšiu zásluhu. Aký bude koniec doláru ako rezervnej meny?
P.S. Americkej ekonomike sa darí tak „dobre", že je na ceste k naplneniu zníženia emisií CO2 o takmer 20 % oproti roku 2005, ak bude ekonomická depresia pokračovať ešte ďalších 8 rokov :-)
Zdroj: Peter Sinclair. (Zemný plyn nahradzuje uhlie najmä vďaka nízkym cenám)
