Spotreba ropy v Severnej Amerike dosiahla maxima v rokoch 2005-6. O niečo neskôr nastali aj finančné a ekonomické problémy, ktoré pokračujú. Pravdepodobne nebude náhoda, že USA, aby si udržalo aspoň chabý ekonomický rast, potrebuje mať tento rok rekordný deficit 1,4 až 1,6 bilióna amerických dolárov. To je väčší dlh, ako dlh všetkých ostatných štátov sveta. Ben Bernanke označil vyhliadky americkej ekonomiky za neisté, Timothy Geithner vyzerá byť spokojný a sľubuje oživenie americkej ekonomiky. Krugman odporúča ďalšie zadlžovanie, inak hrozí Veľká Depresia.
Zaujímavé je, že USA prekonalo svoj vlastný zlom v ťažbe ropy už v roku 1970, a o pár rokov neskôr sa zadlženie krajiny extrémne prehlbovalo.

Podobne ako v Severnej Amerike, vrcholila spotreba ropy v krajinách Európskej Únie približne v rokoch 2005-6. Odvtedy postupne klesá. Objavujú sa hlasy, že je to vďaka zvýšeniu účinnosti využívania energie (ropy), ale ja by som si skôr tipol, že je to vďaka rastúcej nezamestnanosti. Pokles nezamestnanosti bol dočasne zastavený rastom zadlžovania štátov EU, v prípade Grécka sa ukázalo, že nejde o udržateľné riešenie. Nasledovať budú ďalšie štáty (viď PIIGS). Úsporné opatrenia budú veľmi nepopulárne. Je zaujímavé si všimnúť, že v Európe nedošlo k (dočasnému) nárastu spotreby ropy v rokoch 2009-10, tak ako v USA.

Aj spotreba ropy v Japonsku trvalo klesá. Tu bolo maximum spotreby dokonca dosiahnuté ešte skôr, už v rokoch 1998-2000 (na grafoch nevidieť). Je tiež zaujímavé, že Japonsko patrí medzi najzadlženejšie krajiny sveta.

Naopak rozvinuté krajiny sú veselo na vzostupe, v poradí Čína, India a krajiny OPEC-u. Tieto krajiny sú menej zadlžené, ako rozvinutý svet, ale napríklad v Číne rastie zadlženie rýchlejšie, ako HDP. Mnohí varujú pred kolapsom čínskej ekonomiky. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) nedávno informovala, že Čína sa stala najväčším spotrebiteľom energie, a predbehla tak USA. Oplatí sa pripomenúť, že Čína má 5-násobne viac obyvateľov, ako USA. (To je pre tých, ktorí chcú argumentovať, že emisie skleníkových plynov má znižovať predovšetkým Čína).



Posledné dva grafy udávajú svetovú ťažbu ropy a všetkých tekutých palív (tj. vrátane biopalív a ďalších). Svetová ťažba ropy zatiaľ dosiahla maxima (spolu s jej cenou) v júli 2008 . Teraz ťažba znovu mierne rastie, ale či bude maximum prekonané závisí od vývoja jej cien a "zdravia" ekonomiky. Je možné, že ak by sa štáty naďalej zadlžovali, maximum môže byť prekonané. Ak sa začne viac šetriť, ceny ropy klesnú, a tým aj jej ťažba a investície do ďalších ropných projektov. Koľko a ako dlho si môže svet dovoliť rastúce zadlžovanie?
Všimnite si tiež, že vývoj ťažby ropy a všetkých tekutých palív nesleduje rovnaký trend. V posledných rokoch rastie najmä výroba biopalív (ktorých energetická návratnosť je však nízka a ide o neskorú, nedostatočnú a nesprávnu snahu znížiť závislosť na rope a znížiť emisie skleníkových plynov), a tiež rastie ťažba tekutých zložiek zemného plynu (Natural Gas Liquids).


Je možné, aby globálne HDP rástlo bez rastu v globálnej spotrebe ropy a s rastúcim zadlžením? Domnievam sa, že nie.
Zdroj grafov: OilWatch Monthly, TheOilDrum.