Asi pred rokom som uzavrel stávku, že do konca roku 2011 požiada Španielsko spolu s Talianskom o priamu finančnú pomoc. V minulom roku sa im dostalo "iba" nepriamej finančnej pomoci v podobe operácie LTRO, kedy ECB poskytovala 3-ročné úvery s 1% úrokom, za ktoré banky prevažne v Španielsku a Taliansku nakupovali štátne dlhopisy s 5 až 6-násobne vyššími výnosmi. Musím uznať, že celkom dobrý biznis... takže stávku som prehral.
Samozrejme pri uzatváraní stávky som vedel, že môžem prehrať, vedel som ale tiež, že priama žiadosť o finančnú pomoc, či skor "pomoc" Španielska a Talianska je iba otázkou času. Z viacerých dôvodov - hypotekárne bubliny, nesplácané úvery, rast nezamestnanosti, nárast ceny ropy, globálna recesia, morálny hazard, deregulácia, sústredenie na krátkodobé zisky, život na dlh.... však to poznáte.
Stále sa domnievam, že jedným z najlepších prediktorov štátneho bankrotu je podiel spotreby na energetickom mixe. Tak sa na to pozrime ešte raz:
Najrpv bolo všetko "v poriadku", všetci šťastne požičiavali šťastným dlžníkom, ktorí mohli budovať a dovážať a nakupovať tovar šťastných exportérov... tie šťastné časy vyzerali asi takto:
Potom však prišiel prvý šrám na tvári vraj rozvinutého sveta a prví na rane sa ocitli "leniví a nezodpovední" Gréci, s prebujnelou byrokraciou a neschopnosťou vyberať dane (a vyrúbanými lesmi a vysychajúcim podnebím)... a prišiel bankrot, pardon finančná pomoc od súcitiacich a zodpovedných kolegov vo zvyšku Eurozóny...:
Všetci sa zhodli že "pokazenú skrutku na raketopláne" hravo zvládne zatiahnuť zvyšok solventných štátov, v ťažkých časoch si predsa musíme pomáhať. O niekoľko mesiacov sa však vraj nečakane ukázalo, že aj kedysi vraj európskemu tygrovi dochádza dych a "zrazu" potreboval pomoc ďalší člen klubu:
No ale stále prevládal názor, že "palebná kapacita" je dostatočná aj keď majú problémy dva slabšie články silného organizmu, a tak sa znovu všetci zhodli, že si treba pomáhať. Možno aj viac-krát za sebou. Veď čo ak bude v budúcnosti zle aj mne. A netrvalo to ani dlho a stalo sa to, čo "nikto" nemohol predpokladať. Ochorel ďalší člen skupiny a "zrazu" potreboval finančnú pomoc, ktože už si pamatá, kolko miliárd to bolo... každopádne to vyzeralo takto:
A ako to už býva pravidlom, každý z členov až do poslednej chvíľe zamietal akúkoľvek potrebu pomoci. Veď keď sú časy zlé, nejaké to klamstvo si predsa musíme odpustiť. No a ktože už od politikov chce, aby hovorili pravdu... ešte by sme zistili, že vlastne pravdu ani počuť nechceme, ale odbáčam.
Grécko, Írsko a Portugalsko sú stále relatívne malé ekonomiky v porovnaní s celou silnou EU, takže sa všetko zdalo "v poriadku", napriek "drobným" nepokojom socialistických rozmazlencov. No ale znovu sa stalo to, čo nikto nemohol predpokladať, a o "pomoc" požiadal ďalší člen. Potom situácia vyzerala takto:
Takže predpokladaná "pomoc" Španielska, ktorou sa zaručilo do spoločného Európskeho obranného štítu sa "náhle" zmenila z +93 000 000 000 eur na -100 000 000 000. Ale to nevadí, veď raketoplán môže letieť aj bez krídla, akorát poletí o niečo dlhšie, no nie?
A ostáva ešte otázka, ako sa bude situácia vyvíjať naďalej. Skúsme sa zahrať na pesimistov a predpokladajme, že nedôjde k 2. priemyselnej revolúcii a globálny ekonomický rast nebude naštartovaný (existuje samozrejme iba malá, takmer žiadna pravdepodobnosť takéhoto pochmúrneho vývoja). Nedôjde ani k samovoľnému obnoveniu ekonomického rastu v krajinách dovážajúcich ropu. A skúsme byť ešte pochmúrnejší (viem, je to ťažké!) a predpokladajme, že banky stále "nebudú chcieť" požičiavať... ako bude situácia vyzerať o niekoľko mesiacov? Môj predpoklad je, že takto:
Čo však neviem je, kde/kto/ako vezme peniaze na záchranu Talianska, ktorého dlh predstavuje 2 000 000 000 000 eur (123,5 % ku HDP).
Hlavne nebudme pesimisti, tí sa aj tak vždy mýlia, nie je tak?
P.S. Na záver kvízová otázka pre zainteresovaných (tj. všetkých, ktorí priamo či nepriamo spotrebovávajú ropu): prečo v posledných mesiacoch klesajú ceny ropy?
