Zatiaľ posledná správa od Christine Parthemore a Johna Nagla z Centra pre novú americkú bezpečnosť vyšla 27. septembra pod názvom „Zabezpečenie armády v budúcnosti: príprava Ministerstva obrany na obdobie bez ropy“:
Globálny vývoz ropy dosiahol maxima v roku 2005. Je zrejmé, že najviac (alebo najskôr) by sa o zásoby ropy mali obávať krajiny dovážajúce ropu. Správa začína slovami:
Americké Ministerstvo obrany (MO) sa musí pripraviť už teraz na budúcnosť, v ktorej nie je závislé na rope, aby bol možný hladký prechod. Nejde o nenáročnú úlohu: až 77 % z veľkej spotreby energie MO – a väčšina lietadiel, pozemných vozidiel, lodí a zbraní – sú závislé od spotreby ropy...
...MO by malo zabezpečiť, že dokáže obsluhovať všetky svoje systémy na palive inom ako je ropa do roku 2040...
...geológia a ekonomika ťažby ropy zaistí, že trh bude napätý oveľa skôr, ako budú vyčerpané zásoby ropy.
...30 ročný odhad je potrebné vnímať ako konzervatívny odhad, vzhľadom na prevládajúce ekonomické, politické, environmentálne trendy, podmienky a limity.
Uskutočnenie tohto prechodu bude trvať desaťročia.
Druhá správa z februára tohto roku od United States Joint Forces Command okrem iného konštatuje:
Ďalší potenciálny dopad nedostatku energie by mohla byť predĺžená recesia v USA, ktorá by viedla k výrazným škrtom vo výdajoch na obranu (ako sa stalo počas Veľkej depresie). Velitelia Spojených síl by mali potom obmedzené schopnosti v období, keď by mohli potrebovať vykonávať stále nebezpečnejšie misie.
A tretia správa vyšla v auguste v Nemecku od Bundeswehr Transformation Centre oddelenia Future Analysis pod názvom Dopady nedostatku zdrojov na národnú bezpečnosť – o správe informoval časopis Der Spiegel a zhrnutie v angličtine je možné nájsť tu. Zhrnutie správy je nasledovné:
Okrem postupných rizík, hrozí aj riziko nelineárnych udalostí, kedy zníženie výkonu ekonomiky ako dôsledok ropného zlomu môže ovplyvniť trhové ekonomiky do takej miery, že úplne prestanú fungovať, bez možnosti pomerne stálej (postupnej) zostupnej trajektórie.
Investície poklesnú a splácanie dlhu bude problematické, čo povedie k pádu finančných trhov, spojenému so stratou dôvery v peňažné meny a reťazcov zásobovania – pretože obchod už nebude možný. To bude mať za následok kolaps ekonomík, masívnu nezamestnanosť, krachy vlád a rozpad infraštruktúry a nakoniec bude nasledovať hladomor a celkový kolaps systému.
Správa vidí významné riziko prameniace z nevyhnuteľného zlomu v ťažbe ropy, ktoré prekračuje hranice energetických systémov a ekonomiky. To pravdepodobne povedie k ekonomickým zmenám a novým geopolitickým rizikám, ktoré ovplyvnia oveľa viac, ako to čo dokážeme predvídať. Celková schopnosť opísať presné výstupy je veľmi obmedzená, možných je veľa scenárov a potrebný je ďalší výskum.
V každom prípade musí Nemecko identifikovať a implementovať alternatívy k súčasným dopravným technológiám, ktoré vyžadujú ropu a s rovnakým dôrazom sa vyhnúť iným závislostiam, napríklad vo vzťahu k vzácnym kovom*.
Pre ozbrojené sily, ropný zlom predstavuje významné riziko, ako z pohľadu mobility, tak aj z pohľadu iných služieb spoločnosti. Pochopenie týchto rizík vyžaduje v budúcnosti ďalšiu analýzu a pravdepodobne veľmi odlišný prístup.
Vo všeobecnosti je potreba väčšia príprava pre spoločnosť a armádu, aby sa zaistilo rozpoznanie problémov a aktívna implementácia riešení.
V správe je publikovaný aj tento graf, ktorý ukazuje rôzne dátumy predpovedí zlomu ropy:
Oficiálne medzinárodné energetické agentúry (EIA a IEA), z ktorých pri svojom plánovaní vychádza väčšina vlád, nepredpokladajú ropný zlom skôr ako za 20 rokov.
*Čína dnes ovláda viac ako 95 % svetového trhu so vzácnymi kovmi (lantanoidmi), ktoré sú kľúčové pre väčšinu technológií obnoviteľných zdrojov:
Zdroj: USGS
P.S. Pre zaujímavosť jeden z (viac ako 20 000) príspevkov Eduarda Kladivu ohľadom ropného zlomu: Sme pripravení.
