Život je plný paradoxov.
A možno ešte viac paradoxov človek zažíva, ak každý deň rozmýšľa nad tým, ako by sa dali významne a zároveň trvalo udržateľne znížiť emisie skleníkových plynov (ak niečo také vôbec možné je).
Dospel som k záveru, že niečo takéto možné (zatiaľ) nie je. Presvedčil ma o tom aj nasledujúci obrázok, ktorý som musel odfotiť...
a trochu upraviť. Na obrázku vidíte poster s nadpisom
"Čo prinesie budúcnosť životnému prostrediu a možete to zmeniť?"
ktorý som (spolu s mojím kamarátom a hostiteľom) objavil v priestoroch Warwick University v Anglicku.
Obávam sa, že ak budeme svietiť lampami cez deň v presklennej miestnosti, aby sme si mohli prečítať čosi o klimatickej zmene a trvalej udržateľnosti, budúcnosť nikdy veľmi optimistická nebude.
Je mi jasné, že zhasnutie zbytočne svietiacich svetiel na celom svete by znížilo spotrebu elektrickej energie iba o pár promile, možno o pár percent. Taktiež mi je jasné, že tvorcovia posteru nie sú zodpovední za svetlo nad svojím dielom.
Skôr mi napadá otázka, či môžeme meniť *veľké* veci, bez toho aby sme menili najprv *malé* veci?
A ešte poznámka pre niektorých diskutujúcich: NECHCEM, aby sa ľudia vrátili do jaskýň. Chcem, aby využivali energiu rozumne a efektívne, a aby viac uvažovali o dopadoch dvojich každodenných rozhodnutí, nielen na prítomnosť, ale aj na budúcnosť.
