Koniec kultúry automobilizmu

1.) K ropnému zlomu došlo v rokoch 2005-2008. Sme v núdzovom stave, keďže čelíme poklesu ťažby ropy. Modelovanie vývoja osobných automobilov v austrálskom Brisbane (vek áut, viď graf) je založené na súčasnom správaní spotrebiteľov (ktoré sa môže zmeniť iba v prípade zásadného ropného šoku) ukazuje, že do roku 2020 iba 19 % áut môže byť „zelených“ alebo elektrických. Zníženie spotreby paliva o túto hodnotu je možné ľahko dosiahnuť spolujazdou na dlhšie vzdialenosti.

2.) Odmietavý postoj vlád a parlamentov takmer garantuje, že dopravný systém skolabuje. Nedávno austrálsky senát zamietol myšlienku ropného zlomu a prechod k alternatívnym pohonom počtom 31:6. (link). 13 z 31 senátorov sa podieľalo na prieskume dostupnosti ropy v roku 2006. Je potrebné zastaviť imigráciu na absolútne minimum, inak všetky problémy so zdrojmi (vodou, ropou, elektrickou energiou, potravinami) budú len horšie. Dnes očakávaný populačný rast, prijímaný a automaticky preberaný všetkými prognostikmi (ďalšia zlatá baňa rastu) sa NEUSKUTOČNÍ. Nie je na to dostatok fyzických zdrojov a ani politická vôľa na uznanie tejto skutočnosti.

3.) Pokles ťažby ropy v Austrálii je príliš rýchly na umožnenie výmeny automobilov (Pozri graf). Automobilový priemysel oslabil prvý cenový šok ropného zlomu a je v procese zmenšovania.

4.) Pokles ropy po ropnom zlome NEBUDE prebiehať mierovo, alebo hladko, môžeme čakať: divoko skáčuce ceny, ropné vojny, globálne boje o energiu, civilné nepokoje na Blízkom Východe, keď bublina o zásobách OPEC-u praskne, obchodné deficity a regionálne nerovnosti. Austrália dokonca ani nemá Strategické zásoby ropy, čím porušuje zásady Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), ktorej je členom. Nikto nám nepomôže, ak dôjde k nedostatku ropy na globálnom trhu s ropou.

5.) Globálne otepľovanie, nepredpovedateľné počasie a udalosti ako následok zmeny podnebia nás fyzicky donútia opustiť uhlie oveľa skôr, ako si naivne myslíme – obrovská kríza elektrickej energie v kombinácii s poklesom ropy. Bod zlomu nastane so zmiznutím arktického ľadu v lete okolo roku 2013.

6.) Dopyt po elektrických automobiloch zvýši spotrebu domácností o 30 %. Ak sa budú baterky nabíjať v noci z uhoľných elektrární, nahradíme závislosť od ropy závislosťou od uhlia. Miestne siete/transfomátory sú príliš slabé počas horúcich letných nocí. Nové veterné parky v Canberre sa používajú pre odsoľovanie vody, čo predstavuje adaptáciu na klimatické zmeny, NIE prechod energetických zdrojov na zelenú energiu, čo by mala byť úloha číslo jeden. Globálne otepľovanie = menej spoľahlivé zrážky, a teda menej vody na chladenie pre elektráreň napr. v Lithgowe (link).

7.) Ropný zlom = Kreditný zlom. Nahromadený dlhová kríza NIE JE vyriešená. Iba sa zhoršila novými dlhmi a tlačením peňazí. Ďalšia finančná kríza je iba otázkou času. Nedostupnosť financií bude limitujúci faktor pri výmene automobilového parku.

8.) Biopalivá nemajú vysokú energetickú návratnosť a používajú sa v samotnom poľnohospodárstve. Nedostatok paliva = nedostatok jedla. Naše autá nebudú ten hlavný problém.

9.) Zákony termodynamiky neumožnia uviesť na trh palivá ako je vodík.

10.) Stlačený zemný plyn je riešenie, ale jeho využívanie nenapreduje dostatočnou rýchlosťou aby nahradil predpokladaný pokles ropy. Súčasná kapacita na premenu je 150 tisíc áut za rok (z celkovo 12 miliónov). Limit bude predstavovať počet licencovaných mechanikov.

11.) Menej pracovných hodín, a/alebo nezamestnanosť bude znamenať nižšiu kúpyschopnosť a menej nových kúpených áut, čo ďalej oneskorí premenu vozového parku.

12.) Už teraz bude energetická rovnováha pre šoférovanie benzínových/dieselových áut rovná nule do roku 2015, ak chceme aby všetky dopravné služby zostali na rovnakej úrovni (nehovoriac o raste). Rýchly výpočet: predpokladajme, že ťažba ropy v Austrálii poklesne do roku 2015 o polovicu a globálny vývoz ropy poklesne o 10 % (to je veľmi optimistické). Potom je pokles 260/340 = 76 %, teda pokles o 24 %. Všetky autá spotrebujú 28 %. Rafinérie majú obrovský problém adaptovať sa na vyšší dopyt po nafte (link).

Záver: V princípe je príliš neskoro pre premenu automobilového parku. V skutočnosti je to absolútne nebezpečné, pretože nerealistické sny o elektromobiloch viedli k ďalším pochybeným investíciám do budovania ciest, tunelov, rozvoju sub-dodávateľov a nákupných centier. Pozri viac v kapitole 5 „Príliš neskoro pre tunely metra“ (link).

Matt Mushalik, pôvodný článok tu.

Ďalší vynikajúci prehľad o elektromobiloch nájdete v Low Tech Magazíne od Chrisa De Deckera (link). Udáva niekoľko zaujímavých údajov, ktoré nepridávajú optimizmu masívneho nasadenia elektromobilov v najbližších rokoch. Napríklad:

Elektromobily, hoci boli ťažšie, pomalšie a s menším dojazdom, boli pomerne populárne na kratšie vzdialenosti už približne v rokoch 1895-1925. Spočiatku boli obľúbenejšie ako benzínové autá hlavne preto, lebo sa ľahšie štartovali, a ich menší dojazd nebol problematický, keďže bolo málo ciest. Najviac elektromobilov jazdilo v roku 1912, keď ich bolo v USA na cestách 30 000. V Európe to bolo 4 000. Už vtedy ale benzínové autá dominovali – boli ich až 90 %.

Rýchlo nabíjajúce sa akumulátory (80 % za 10 minút), stanice s automatickou výmenou akumulátorov, verejné miesta na nabíjanie, rekuperačné brzdenie a pod., to všetko tu už bolo v 19. storočí. Nepomohlo to. Najprekvapujúcejší je takmer neexistujúci progres v technológii akumulátorov.

Elektromobily Nissan Leaf a Mitsubishi-MiEV, dva elektromobily, ktoré budú uvedené na trh v roku 2010, majú rovnaký dojazd ako model Fritchle z roku 1908 (160 km). Nebolo to však jediné auta s takýmto dojazdom v tom čase.

No a samozrejme, potom tu máme už prebiehajúcu Grécku a časom Európsku dlhovú krízu, ktorej riešenie (teda znižovanie výdajov štátov) okrem iného vedie ku zníženiu dotácií obnoviteľných zdrojov (link).

Netreba hádam dodávať, že predražené PPP tunely projekty na výstavku diaľnic na Slovensku, nielen že zvyšujú skutočné zadlženie štátu a urýchlia krach Slovenska a zvýraznia úsporné opatrenia ďalšej vlády, ale hlavne odčerpávajú peniaze potrebné na prechod na lokálne, obnoviteľné, a trvalo-udržateľné zdroje.

Každým jedným dňom úspešne uzatvárame rôzne únikové cesty z trvalej neudržateľnosti a znižujeme počet ľudí, ktorí budú môcť existovať na planéte v nasledujúcich desaťročiach.