Hlavné závery správy FAO:
1.) Degradácia pôd je globálny a rozvojový problém. Sú potrebné kvantitatívne údaje na podporu vhodných opatrení pre zabezpečenie dostatku potravy a vody, ekonomický rozvoj, environmentálnu integritu a ochranu prírodných zdrojov.
2.) Degradácia pôdy je definovaná ako dlhodobý úpadok fungovania ekosystému a jeho produktivity a meria sa tzv. primárnou produktivitou (alebo množstvom vytvorenej biomasy). Keď táto produktivita narastá (pri odpočítaní klimatických faktorov), tak sa stav daného ekosystému zlepšuje, keď klesá, jeho stav sa zhoršuje.
3.) Degradácia pôd je kumulatívny problém – je to globálna záležitosť. V roku 1991 výsledky ukázali, že asi 15 % všetkých pôd bolo degradovaných, dnes je to už 24 %. To naznačuje, že za posledných 20 rokov postihla degradácia pôd aj nové oblasti. Navyše, postihnuté pôdy v minulosti stále vykazujú veľmi nízku produktivitu.
4.) Satelitné snímky ukazujú celkový pokles produktivity pôd – celkovo 24 % všetkých pôd. Najviac degradované pôdy sú najmä v oblasti Afriky južne od rovníku, juho-východnej Ázii a južnej Číne, Severnej Austrálii, v Pampách, a v rozsiahlych oblastiach boreálneho lesa (tajgy) na Sibíri a v severnej Amerike.
5.) Takmer 20 % z degradovaných pôd predstavujú poľnohospodárske pôdy – čo je viac ako 20 % zo všetkých človekom obrábaných oblastí; ďalej 24 % predstavujú listnaté lesy, 19 % ihličnaté lesy a 20-25 % pastviny.
6.) Asi 16 % všetkých pôd ukazuje nárast v primárnej produktivite po korekcii na vplyv podnebia. Z toho predstavujú asi 18 % poľnohospodárske pôdy, 23 % lesy a 43 % pasienky.
7.) Neexistuje zjavný súvis s typom pôdy a terénom, degradáciu pôd určuje predovšetkým spôsob obhospodarovania.
8.) Asi 1.5 miliardy ľudí priamo závisí na pôdach, ktorá sa vyskytujú v oblasti degradácie pôd. Nie je súvis medzi degradáciou pôdy a hustotou vidieckeho obyvateľstva, je však potrebná detailnejšia analýza histórie využívania krajiny na to, aby mohli byť určené hlavné sociálne a ekonomické faktory, ktoré hrajú úlohu pri degradácii pôd
