Neviem, či je prirodzenou snahou ľudí rozprávať a sebe a o svojich zážitkoch, úspechoch či pocitoch, najmä ak sa snažia niekoho na seba upozorniť, ale mám pocit, že rozprávaním o sebe človek často dosiahne opaku. Určite poznáte niekoho, kto rozpráva často, alebo takmer výlučne o sebe, určite to nie je príjemný spoločník a upozorní na seba len tak, že chcete mať čo najskôr od neho pokoj....
Myslím, že človek o sebe veľa prezradí, nie vtedy, ak hovorí o sebe, ale vtedy, ak hovorí o druhých a ak sa zaujíma o druhých. O tom, akých má priateľov, akí sú, čo si na nich váži, aké má vzťahy s rodičmi... Veľa o ňom prezradí aj to, aké dáva otázky druhej osobe, čo ho na nej zaujíma, a pritom nemusí ani raz použiť slovo “JA”. Skúste raz prežiť deň bez toho, aby ste použili to slovo, alebo ho použite len v prípade, že je to nevyhnutné, na priamy dotaz niekoho. Som presvedčený, že sa tým vaša obľúbenosť v kolektíve, a vôbec všade, kde sa vyskytnete určite nezhorší, a na oplátku sa ľudia budú viac zaujímať o vás. Dozviete sa viac o druhých, a druhí sa dozvedia o vás viac...
Myslím, že umenie rozprávať je v živote jedno z najdôležitejších, a vedieť nerozprávať o sebe je maličkým krokom vpred.
