Než sa rozhodla, čo urobí, tak som o tom istom premýšľal aj ja. Napadli mi dve možnosti. Buď prázdnu flašku vráti do svojho kočíka (veď tá flaška nemôže byť až taká ťažká), alebo sa s kočíkom vráti a vyhodí ju medzi plasty. Než som to v duchu dopovedal, tak flaška už letela medzi papiere s mrmlaním: "Mne se tam neche jít..."
Nuž dúfam len, že triedený odpad ešte raz niekto triedi...
Tiež sa začal rozmýšlať nad tým, či túto pani zaujíma to, v akom svete bude žiť jej dieťa. Chcelo by žiť v takom svete k akému prispieva svojím správaním jeho mamina? Ja myslím, že nie...
P.S. - keď odchádzala, už sa mi taká sympatická nezdala...