reklama

Pápežova encyklika: nastal čas na hlbokú zmenu spoločnosti a celého sveta.

Pápežova encyklika, teda okružný list, uzrela svetlo sveta. Nasledujúci blog prináša prehľad toho, čo ma zaujalo z 1. kapitoly takmer 200 stranovej encykliky, s krátkym úvodným komentárom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (70)

Ako je už zrejme všeobecne známe, venuje sa v nej pápež František, prostredníctvom oslovených expertov, predovšetkým problematike životného prostredia, a z nej vyplývajúcej sociálnej nespravodlivosti a nerovnosti. 

Súčasná hlava katolíckej cirkvi, Jorge Mario Bergoglio, si zvolil svoj pseudonym podľa svätého Františka z Assisi, ktorý prikladal prírode prednostný význam, a dá sa považovať za kresťanského patróna všetkých ekológov.

Jeho encyklika, teda pápežov okružný list, je rozsiahlou a tiež odbornou výpravou do súčasného globalizovaného sveta, ktorý prináša množstvo nespravodlivosti, nerovnosti, a ničenia životného prostredia. Pápež venuje osobitú pozornosť príčinám, ale najmä prejavom klimatickej zmeny a jej prepojeniam na ďalšie ekologické problémy, ako je nedostatok vody a hroziaci nedostatok potravín v budúcnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pápež vyzýva všetkých obyvateľov sveta, aby sa zúčastnili snahy o kolektívnu zmenu súčasného nesprávneho smerovania spoločnosti. Je potrebné mať dôveru v samého seba a v schopnosť meniť veci k lepšiemu. Z textu je zrejmé, že ak zlyháme, čaká nás budúcnosť s vyčerpanými zdrojmi, narastajúcou majetkovou nerovnosťou, bez slobody, s vojnovými konfliktami (potenciálne zhoršenými prítomnosťou jadrových zbraní), a bez možnosti naplnenia základných ľudských potrieb.

Zatiaľ čo niektoré technológie nám v tejto snahe môžu pomôcť, František kritizuje výhradne technologický prístup k veci, a podľa neho nie je možná náprava bez „hlbokej zmeny“, ktorá sa dotýka morálnych a etických otázok. Takisto je zrejmé, že nie je možné pokračovať v súčasnom rastu výroby a spotreby, a súčasťou zmeny musí byť aj redistribúcia súčasného rozdelenia majetku medzi bohatými a chudobnými. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hoci s niektorými tvrdeniami v prvej kapitole encykliky sa dá polemizovať (pozri bod 50. Konkrétnejšie, poukazovanie na neudržateľný rast globálnej populácie neznamená rezignáciu na nespravodlivé rozdelenie majetku, aj keď tento argument často používajú „bohatí“ ľudia, aby si „ospravedlnili“ svoju spotrebu.), veľmi vyzdvihujem bod 59, ktorý kritizuje falošný prístup k ekologickým problémom, ktorý iba ospravedlňuje naše doterajšie správanie.

Toľko na úvod, a teraz už samotný výber z 1. kapitoly Františkovej encykliky. Príjemné čítanie.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1. Svätý František z Assisi nám pripomína, že náš spoločný domov je ako sestra, s ktorou zdieľame svoj život, a ako matka, ktorá otvára svoju náruč aby nás prijala.

2. Táto sestra však dnes plače, pretože jej spôsobujeme škodu nezodpovedným prístupom k jej darom. Považujeme sa pánov, ktorí ju môžu podľa potreby drancovať. Násilie v našich srdciach, zranené hriechom, sa odráža v symptómoch choroby prítomnej v pôde, vode, vzduchu a všetkých formách života. Zabudli sme, že sme prach zeme.

Všetko na tomto svete sa nás týka

3. V konfrontácii s globálnou environmentálnou degradáciou si želám osloviť každú živú osobu na tejto planéte. V tejto Encyklike by som chcel otvoriť dialóg so všetkými ľuďmi o našom spoločnom domove

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. V roku 1971, pápež Pavol VI. Hovoril o ekologických obavách ako o „tragických dôsledkoch“ nekontrolovateľnej ľudskej aktivity. [pozn. prekl. – Rok 1971 je tiež rokom, kedy svetlo sveta uzrel Globálny Minotaurus a svojimi chápadlami začal koncentrovať bohatstvo do svojich rúk, vďaka životu na dlh.] Už vtedy hovoril pápež o „ekologickej katastrofe vplyvom účinnej explózie priemyselnej civilizácie.“ Podľa neho potrebujeme „radikálnu zmenu vo vedení ľudstva. Bez sociálneho a morálneho progresu sa technologický a ekonomický rast obráti proti nám.“

5. Podobne to videl aj svätý Ján Pavol II. Varoval, že ľudia „nevidia iný zmysel v životnom prostredí ako ten, ktorý slúži ich okamžitému použitiu a spotrebe.“ Podľa neho potrebujeme zásadne zmeniť „životné štýly, modely výroby a spotreby, a etablované štruktúry moci.“

6. Môj predchodca Benedikt XVI. navrhoval „elimináciu štrukturálnych príčin nefunkčností svetovej ekonomiky a nápravu modelov rastu, ktoré ako sa ukázalo nerešpektujú životné prostredie.“ Zneužitie stvorenia (prírody) začína tam, kde prestávame rozlišovať vyššiu autoritu ako nás, keď nevidíme nič iné, len seba.

Spojení rovnakými obavami

7. Tieto stanoviská pápežov sú v súlade s postojmi mnohých vedcov, filozofov, teológov a občianskych združení.

8. Patriarcha Bartolomej hovoril o každom z nás, keď hovoril, že „keďže my všetci spôsobujeme malú ekologickú škodu,“ mali by sme si uvedomiť „náš príspevok, menší alebo väčší k zohyzdeniu a ničeniu stvorenia.“ Opakovane nás vyzýval k uvedomeniu si hriechov proti stvoreniu. „Trestný čin proti prírode je hriech proti nám samým a hriech proti Bohu.

9. Bartolomej žiada nahradiť konzum obeťou, sebectvo šľachetnosťou, plytvanie duchom zdieľania, náhradu vlastných potrieb potrebami Boha. Je to oslobodenie od strachu, sebectva a nutkania.

Svätý František z Assisi

10. Verím, že František z Assisi bol najlepší príklad človeka, ktorý sa staral o tých zraniteľných. Je svätým patrónom všetkých, ktorí študujú a pracujú v oblasti ekológie, a milujú ho aj nekresťania.

11. František nám umožňuje vidieť to, čo znamená byť človekom. Jeho chudoba a jednoduchosť neboli iba pozlátkou askéta, ale niečoho oveľa radikálnejšieho: odmietanie premeny reality na objekt obyčajného použitia a kontroly.

12. František vníma prírodu ako obdivuhodnú knihu, prostredníctvom ktorej k nám Boh prehovára.

Moje naliehanie

13. Naliehavá výzva chrániť nás spoločný domov zahŕňa potrebu spojiť ľudstvo dokopy a hľadať udržateľný rozvoj, pretože vieme že veci sa môžu zmeniť. Oceňujem obzvlášť tých, ktorí sa neúnavne snažia rozpoznať tragické dôsledky ekologickej devastácie na životy tých najchudobnejších. Mladí ľudia chcú zmenu. Čudujú sa, ako niekto môže tvrdiť, že buduje lepšiu budúcnosť bez uvažovania o environmentálnej kríze a utrpení vylúčených.

14. Potrebujeme konverzáciu, ktorá zahŕňa každého, pretože ekologická výzva ktorou prechádzame, a jej ľudské príčiny, sa týka a ovplyvňuje všetkých z nás.

15. Dúfam, že tento Okružný list, nám pomôže uvedomiť si potrebu, rozsah, a naliehavosť výzvy, ktorej čelíme. Som presvedčený, že zmena nie je možná bez motivácie a vzdelávania.

Kapitola I

Čo sa deje nášmu spoločnému domovu

I. Znečistenie a klimatická zmena

Znečistenie, odpad a odpadová kultúra

20. Niektoré formy znečistenia sú každodennou súčasťou skúsenosti ľudí. Technológia, ktorá, naviazaná na záujmy obchodu, sa prezentuje ako jediný spôsob riešenia ekologických problémov, je v skutočnosti neschopná preniknúť do siete vzájomných väzieb a tak niekedy vyrieši jeden problém, len aby vytvorila iný.

21. Opatrenia sa často príjmu až po nezvratnom ovplyvnení zdravia ľudí.

22. Tieto problémy úzko súvisia s kultúrou „rýchlovýroby“, ktorá rýchlo premieňa veci na odpad. Ovplyvňuje to celú planétu, ale v tomto smere sa nám podarilo dosiahnuť iba malý pokrok.

Podnebie ako verejný statok

23. Podnebie je spoločné dobro, ktoré patrí všetkým a je pre všetkých. Na globálnej úrovni ide o zložitý systém prepojený na mnohé nevyhnutné podmienky ľudského života. Vedecký konsenzus indikuje, že v súčasnosti zažívame rušivé otepľovanie podnebia. Prispieva k rastu hladín oceánov, ako aj výskytu extrémneho počasia, aj keď vedecky určiteľnú príčinu nemožno prisúdiť konkrétnym udalostiam. Problém je zhoršený modelom rozvoja, ktorý vychádza z intenzívneho používania fosílnych palív, ktoré tvoria jadro energetického systému. Ďalší určujúci faktor bolo zvýšenie využitia pôdy, najmä odlesňovanie pre poľnohospodárske účely.

24. Otepľovanie má vplyv na uhlíkový cyklus. Vytvára začarovaný kruh, ktorý ďalej zhoršuje situáciu, ovplyvňujúc dostupnosť životne dôležitých zdrojov, ako je pitná voda, energia a poľnohospodárska produkcia v teplejších oblastiach, a vedie k vyhynutiu časti planetárnej biodiverzity. Roztápanie ľadu v polárnych a horských oblastiach môže viesť k uvoľneniu nebezpečného metánu a rozklad zmrznutého organického materiálu môže ďalej zvýšiť uvoľňovanie oxidu uhličitého. Veci ďalej zhoršuje úbytok tropických lesov, ktoré by inak pomáhali tlmiť klimatickú zmenu.

25. Klimatická zmena je globálny problém so závažnými dôsledkami: ekologickými, sociálnymi, ekonomickými, politickými a s dôsledkami pre distribúciu tovaru. Ide o jednu z hlavných výziev, ktorému dnes ľudstvo čelí. Najhoršie dôsledky pravdepodobne pocíti rozvojový svet v nadchádzajúcich desaťročiach. Náš nedostatok reakcie na tieto tragédie našich bratov a sestry poukazuje na stratu zmyslu zodpovednosti za našich spolu-súputnikov, na ktorých stojí naša spoločnosť.

26. Mnoho z tých, ktorí vlastnia viac zdrojov a ekonomickej či politickej moci, sa starajú o skrývanie problémov alebo ich symptómov, jednoduchým minimalizovaním niektorých dôsledkov klimatickej zmeny. Avšak mnoho z jej symptómov bude pokračovať, ak budeme pokračovať v súčasných modeloch výroby a spotreby. Existuje naliehavá potreba vytvoriť opatrenia tak, aby v niekoľkých nasledujúcich rokoch výrazne klesli emisie oxidu uhličitého a ďalších znečisťujúcich plynov. Doterajšie pozitívne zmeny nie sú zďaleka dostatočné.

II. Voda

27. Ďalšie indikátory súčasnej situácie súvisia s vyčerpávaním prírodných zdrojov. Všetci vieme, že nie je možné zachovať súčasnú úroveň spotreby v rozvinutých krajinách a bohatších oblastiach spoločnosti, kde zvyk plytvania a odhadzovania vecí dosiahol bezprecedentnej úrovne. Využívanie planéty prekročilo únosné hranice a stále sme nevyriešili problém chudoby.

28. Sladká pitná voda má prioritný význam, pretože je nepostrádateľná pre ľudský život a fungovanie zemských a vodných ekosystémov. Zdroje sladkej vody sú nevyhnutné pre zdravotnú starostlivosť, poľnohospodárstvo a priemysel. V niektorých krajinách je vody dostatok, kým v iných je drastický nedostatok.

29. Jeden obzvlášť závažný problém je kvalita dostupnej vody pre chudobných. Každý deň, špinavá voda spôsobuje mnoho úmrtí a šírenie chorôb, vrátane tých spôsobených mikroorganizmami a chemikáliami.

30. S tým, ako dochádza k poklesu dostupnosti vody, v niektorých miestach je rastúca tendencia, napriek jej nedostatku, privatizovať tento zdroj a premeniť ho na komoditu podliehajúcu zákonom trhu. Avšak prístup k bezpečnej pitnej vode je základné ľudské a univerzálne právo, pretože je nepostrádateľná pre prežitie a ako taká, je podmienkou pre umožnenie ďalších ľudských práv.

31. Rastúce nedostupnosť vody bude mať dopad na rast ceny jedla a ďalších produktov závislých od jej použitia. Podľa niektorých štúdií sa vyskytne akútny nedostatok vody v nasledujúcich desaťročiach, ak nepodnikneme naliehavé kroky. Ekologické dôsledky by sa týkali miliárd ľudí.

III. Strata biodiverzity

32. Zdroje zeme drancujeme z dôvodu krátkozrakého prístupu k ekonomike, obchodu a výrobe.

33. Každý rok sme svedkami zmiznutia tisícov druhov rastlín a živočíchov, ktoré nikdy nespoznáme, ktoré naše deti neuvidia, pretože boli navždy stratené. Veľká väčšina z nich vymrie z dôvodov súvisiacich s ľudskou aktivitou. Vďaka nám, tisíce druhov už nebude môcť vzdávať úctu Bohu svojou existenciou, ani nám môcť predať posolstvo. Takéto právo nemáme.

34. Nevymierajú iba cicavce alebo vtáky, aj keď sú najviac viditeľné. Pre správne fungovanie ekosystémov potrebujeme aj huby, riasy, dážďovky, hmyz, plazy a nespočet mikroorganizmov. Zdá sa, že si myslíme, že môžeme nahradiť nenahraditeľnú a neopakovateľnú krásu niečím, čo sme vytvorili my.

35. Častokrát, keď využívame určitý druh komerčne, dávame malú pozornosť štúdiu ich rozmnožovaniu, aby sme zabránili ich vyčerpaniu a následnej nerovnováhe v ekosystéme.

36. Starostlivosť o ekosystémy vyžaduje ďalekozrakosť, preto nikto, koho zaujíma rýchly a ľahký zisk, sa naozaj zaujíma o ich ochranu. Avšak cena škody spôsobená takýmto sebeckým nedostatkom záujmu je oveľa väčšia ako ekonomický prínos. Keď dôjde ku závažnému poškodeniu alebo strate druhu, stratené hodnoty sú nevyčísliteľné.

37.Niektoré miesta planéty vyžadujú väčšiu ochranu, vďaka ich obrovskej dôležitosti pre globálny ekosystém, alebo pretože predstavujú dôležitú zásobáreň vody a tak zabezpečujú iné formy života.

38. Spomeňme napríklad pľúca planéty s bohatou pestrosťou druhov, teda povodia Amazónie a Konga, či veľké zásobárne vody a ľadovce. Vieme, akí sú dôležité pre celú planétu a budúcnosť ľudstva.

39. Nahradzovanie panenských lesov plantážami stromov, zväčša monokultúr, sa iba zriedkakedy dostatočne analyzuje.

40. Oceány obsahujú nielen takmer všetku vody na zemi, ale aj obrovskú rôznorodosť živých organizmov, pričom mnohé z nich sú stále neznáme a ohrozené z rôznych dôvodov.

41. Mnohé zo svetových koralov sú už teraz pusté, alebo sú v stave trvalého poklesu. Túto situáciu zhoršuje rast teplôt oceánov.

42. Sú potrebné väčšie investície do výskumu s cieľom lepšie pochopiť fungovanie ekosystémov a adekvátne analyzovať rozličné premenné spojené s výraznou premenou životného prostredia. Pretože všetky organizmy sú navzájom prepojené, o každý z nich sa treba starať s láskou a rešpektom, pretože my všetci ako živé bytosti navzájom na sebe závisíme.

IV. Pokles kvality ľudského života a rozklad spoločnosti

43. Ľudské bytosti sú takisto stvorenia tohto sveta, s právom na život a šťastie, a obdarení jedinečnou dôstojnosťou. Takže nemôžeme zlyhať pri uvažovaní o dôsledkoch ekologického úpadku, súčasných modelov rozvoja a odpadovej kultúry, na život ľudí.

44. Náš cieľ nie je aby sme boli zaplavení cementom, asfaltom, sklom či kovmi, a bez kontaktu s prírodou.

45. V niektorých miestach, vidieckych aj mestských, privatizácia určitých priestorov obmedzila prístup ľudí na obzvlášť pekné miesta.

46. Sociálne rozmery globálnej zmeny zahŕňajú účinky technologických inovácií na zamestnanosť, sociálne odlúčenie, nerovnomerné rozdelenie a spotrebu energie a iných služieb, zvýšené násilie a vzostup nových foriem sociálnej agresie, obchodovanie s drogami, nárast užívania drog u mladých ľudí, a stratu identity. Toto sú príznaky, že rast za posledných 200 rokov neviedol vždy k integrovanému rozvoju a zlepšeniu kvality života. Niektoré z týchto príznakov sú takisto symptómom skutočného sociálneho úpadku, tichého roztrhnutia väzieb integrácie a sociálnej súdržnosti.

47. Skutočné vzťahy s inými, so všetkými výzvami ktoré to prináša, majú dnes tendenciu byť nahradzované internetovou komunikáciou, ktorá nám umožňuje začať alebo zrušiť vzťah v jednom okamihu, čím vzniká nový typ neprirodzenej emócie, ktorá má viac do činenia s hračkami a displejmi, ako s inými ľuďmi a s prírodou. Preto by sme mali mať obavy, že spolu so vzrušujúcimi možnosťami, ktoré tieto média prinášajú, že môžu nastať aj pocity melancholickej nespokojnosti s medziľudskými vzťahmi, či škodlivý pocit izolácie.

V. Globálna nerovnosť

48. Životné prostredie ľudí a prírodné prostredie upadajú spoločne; nedokážeme účinne bojovať proti ekologickému úpadku kým nevyriešime príčiny súvisiace so sociálnym úpadkom a úpadkom človeka. V skutočnosti poškodzovanie prostredia a spoločnosti najviac ovplyvňuje tých najzraniteľnejších ľudí planéty.

49. Dnes si musíme uvedomiť, že skutočný ekologický prístup sa vždy stáva sociálnym prístupom; musí integrovať otázky spravodlivosti v debatách o životnom prostredí, a tým vypočuť volanie zeme aj volanie chudobných.

50. Miesto riešenia problémov chudobných a hľadania spôsobov odlišného sveta, niektorí navrhujú iba zníženie pôrodnosti. Viniť populačný rast namiesto extrémneho a selektívneho konzumu, je jedným zo spôsobov odmietania čeliť problémom. Je to pokus o legitimizáciu súčasného modelu distribúcie, kde menšina verí, že má právo spotrebovávať spôsobom, ktorý nikdy nemožno umožniť všetkým, keďže planéta nemôže absorbovať takú úroveň spotreby. Okrem toho vieme, že približne tretinu všetkého jedla vyhodíme, a „kedykoľvek jedlo vyhodíme, je to ako by sme ho ukradli zo stola chudobným.“ Stále však treba dávať pozor na nerovnosti v populačnej hustote, na národných a globálnych úrovniach, pretože rast spotreby by viedol ku komplexným regionálnym situáciám, ako výsledok súhry medzi problémami súvisiacimi so znečistením, dopravou, spracovaním odpadu, stratou zdrojov a kvality života.

51. Nerovnosť neovplyvňuje iba jednotlivcov, ale celé krajiny; núti nás to uvažovať o etike medzinárodných vzťahov. Skutočný „ekologický dlh“ existuje, obzvlášť medzi globálnym severom a juhom, spojený s obchodnými nerovnováhami s dôsledkami na životné prostredie, a disproporčným využívaním prírodných zdrojov určitými krajinami počas dlhého času. Nadnárodné spoločnosti, vo všeobecnosti, po ukončení svojej aktivity a odchode zanechávajú za sebou veľké ľudské a ekologické záväzky ako sú nezamestnanosť, opustené mestá, vyčerpané prírodné zdroje, odlesňovanie, ochudobnené poľnohospodárstvo a chovateľské statky, otvorené bane, rozpoltené hory, znečistené rieky a množstvo nedokončenej sociálnej práce, ktorá už nie je udržateľná.

52. Zahraničný dlh chudobných krajín sa stal nástrojom ich kontroly, to sa však netýka prípadov, pokiaľ ide o ekologický dlh. Rôznymi spôsobmi, rozvojové krajiny v najdôležitejšími ekosystémami biosféry, pokračujú v poháňaní rozvoja bohatých krajín na svoj vlastný úkor a úkor svojej budúcnosti. Potrebujeme posilniť presvedčenie, že sme všetci jedna veľká rodina.

VI. Slabé odpovede

53. Tieto situácie spôsobili, že naša sestra zem, spolu so všetkými opustenými nášho sveta, kričia, prosia, aby sme nabrali iné smerovanie. Nikdy sme tak neubližovali a nezneužívali náš spoločný domov, ako za posledných 200 rokov. Problém je, že nedisponujeme kultúrou potrebnou na konfrontovanie tejto krízy. Potrebujeme jednoznačne určiť hranice na zabezpečenie ochrany ekosystémov, v opačnom prípade nové mocenské štruktúry vychádzajúce z techno-optimistickej paradigmy zdolajú nie len súčasnú politiku, ale aj slobodu a spravodlivosť.

54. Je pozoruhodné, aké slabé boli doposiaľ medzinárodné politické odpovede. Zo zlyhaní globálnych stretnutí o životnom prostredí je zrejmé, že naša politika je v náručí technológií a peňazí. Existuje príliš veľa vlastných záujmov, a ekonomické záujmy poľahky prekonajú všeobecné dobro a aj pomocou manipulácie informácií zabezpečia, že ich plány zostanú neohrozené.

55. V niektorých krajinách dochádza k významnému pokroku, prijímajú efektívnu kontrolu a pravidlá pre boj s korupciou. Ľudia môžu mať rastúce ekologické povedomie, ale to sa nepremieta do zmeny ich škodlivého zvyku spotreby, ktorá namiesto poklesu, skôr neustále narastá. Jednoduchý príklad je rastúce používanie klimatizácie. Vonkajší pozorovateľ nášho sveta by bol takýmto správaním užasnutý, pretože je sebazničujúce.

56. Súčasne, ekonomické mocnosti pokračujú v ospravedlňovaní súčasného globálneho systému, kde sa priorita kladie na špekulácie a presadzovaní finančných ziskov, ktoré neberú do úvahy širší kontext, a už vôbec nie vplyv na ľudskú dôstojnosť a životné prostredie. Vo výsledku „čokoľvek je zraniteľné, ako životné prostredie, je bezbranné pred záujmami uctievaného trhu, ktorý sa stal jediným pravidlom.“

57. Dá sa predvídať, že keď vyčerpáme určité zdroje, bude to živná pôda pre nové vojny, aj keď schovávaná za ušľachtilými slovami. Vojna vždy znamená obrovskú škodu pre životné prostredie a kultúrne bohatstvo ľudí, pričom tieto riziká zvýrazňujú jadrové a biologické zbrane.

58. Napriek všetkým našim obmedzeniam, priateľský prístup, šľachetnosť, solidarita a starostlivosť sa v nás nakoniec prejavia, pretože sme boli stvorení pre lásku.

59. Zároveň môžeme pozorovať vzostup falošnej a umelej ekológie, ktorá podporuje uspokojenie a radostnú bezstarostnosť. Ako sa často deje v obdobiach hlbokej krízy, ktoré vyžadujú odvážne rozhodnutia, máme sklon domnievať sa, že to, čo sa deje, nie je celkom jasné. Pri povrchnom hodnotení, odhliadnuc od niektorých zjavných prejavov znečistenia a úpadku, veci nevyzerajú natoľko vážne, a planéta môže ešte nejaký čas pokračovať ako doteraz. Takáto neurčitosť slúži ako povolenie v pokračovaní našich doterajších životných štýlov a modelov výroby a spotreby. Toto je spôsob, akým ľudia pokračujú v naplňovaní svojich sebazničujúcich nerestí: tým, že sa snažíme ich nevidieť, nepripustiť si ich, odkladaním dôležitých rozhodnutí a nahováraním si, že sa nič nestane.

VII. Rozličné názory

60. Na záver si potrebujeme uvedomiť, že v súvislosti so vzniknutou situáciou existujú rôzne prístupy a názorové línie, ako aj možné riešenia. Na strane jedného extrému vidíme tých, ktorí úpenlivo udržujú mýtus pokroku a hovoria nám, že ekologické problémy sa vyriešia samé, jednoducho novými technolgógiami a bez potreby brať do úvahy etickú stránku či potreby hlbokej zmeny. Druhý extrém predstavujú názory tých, ktorí považujú všetky aktivity človeka iba za hrozbu narušujúci globálny ekosystém, a prítomnosť ľudí na planéte by mala byť obmedzená a všetky podoby zasahovania zakázané. Zmysluplné scenáre budúcnosti budú musieť byť vytvárané medzi týmito extrémami, pretože neexistuje len jedna cesta k riešeniu.

61. Na mnoho konkrétnych otázok, Cirkev nemá dôvod ponúkať definitívne názory; uvedomuje si, že úprimná debata musí prebiehať medzi expertmi, pri rešpektovaní rozličných názorov. Potrebujeme iba úprimný pohľad na fakty, aby sme videli, že náš spoločný domov upadá do vážneho nenapraviteľného stavu. Nádej nám nahovára, že vždy existuje cesta von, že vždy môžeme prehodnotiť naše kroky, že vždy môžeme urobiť pre vyriešenie problémov. Napriek tomu môžeme vidieť, že veci sa priblížili k zlomovému bodu, v dôsledku rýchleho tempa zmien a degradácie; to je zjavné v rozsiahlych prírodných katastrofách ako aj sociálnych a dokonca finančných krízach, pretože problémy sveta nemožno analyzovať alebo vysvetľovať izolovane. Existujú oblasti s veľmi vysokým rizikom, a odhliadnuc od všetkých predpovedí konca sveta, súčasný systém je s určitosťou neudržateľný za mnohých uhľov pohľadu, pretože sme prestali rozmýšľať o zmysle ľudskej činnosti. „Ak preskúmame oblasti našej planéty, okamžite si uvedomíme že ľudstvo sklamalo Božie očakávania.“

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Disclaimer: Nie som kresťan, a ani sa za neho v zmysle viery v Boha nepovažujem, ani som nebol krstený. Túto encykliku však považujem za prínos do debaty o klimatickej zmene a všeobecne o trvalej udržateľnosti a budúcnosti života na tejto planéte. 

Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu