Nech už je váš názor na problematiku utečencov akýkoľvek, všetci sa zhoneme, že ide o neradostnú situáciu - tak pre utekajúcich ľudí, tak aj pre nás. Najskôr si pripomeňme, pred čím vlastne mnohí z nich utekajú. Utekajú pred vojnou a preto, že prišli o svoje domovy. mnohí zrejme navždy. Takto napríklad vyzerá 3. najväčšie mesto v Sýrii, Homs:
Obr. 1: Zábery sú z 20. januára tohto roku. Podobne zničené sú aj iné mestá v Sýrii.
Európa si začala viac všímať utečenecký problém, keď ľudia hladajúci nový domov začali prúdiť do našich krajín. Stalo sa tak kombináciou viacerých faktorov. Rozhodujúce krátokodobé (okamžité) faktory boli:
zvyšenie dopytu (teda nárast počtu potenciálnych utečencov) v dôsledku vojnových konfliktov a šírenie terorizmu
pokles ceny za prevádzanie ľudí
rozpad bariér, brániaci ľuďom v migrícii do Európy (hlavne v Líbyi a Turecku)
Medzi dlhodobé (chronické) faktory patria:
rast globálnej populácie (dnes 7,3 miliárd ľudí)
vyčerpávanie ľahko dostupných prírodných zdrojov (napr. ropy v Sýrii)
zhoršovanie životných podmienok, napr. v dôsledku klimatickej zmeny (sucho, záplavy)
Jeden z kľúčových chronických ekologických problémov je rast globálnej populácie. Ten znázorňuje nasledujúce interaktívne video:
Obr. 2: Vývoj globálnej populácie za posledných 2000 rokov, s výhľadom do roku 2050. Viac informácií na www.WorldPopulationHistory.org.
Aktuálne čísla o prílive utečencov to Európy zrejme nepotešia nikoho. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku pozorujeme obrovský nárast. V ďalších mesiacoch bude utečencov už len pribúdať:
Obr. 3: Počet utečencov prichádzajúci do Európy cez Grécko a Taliansko za mesiac január. Pribúda bohužiaľ aj ľudí, ktorí túto cestu neprežijú. Zdroj: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM, 2016)
Čo hovoria dlhodobejšie štatistiky o príleve utečencov k nám? Nasledujúci graf ukazuje vývoj od roku 1980:
Obr. 4: Vývoj prílevu utečencov do Európy v rokoch 1980-2014. (Zdroj: OECD)
Maximum utečencov k nám doteraz prišlo v roku 1992, čo súviselo najmä s rozpadom Sovietskeho zväzu (a tiež ako dôsledok rozpadu Juhoslávie - pozri diskusiu). Potom však počet utečencov klesol na udržateľnejšiu úroveň. Teraz je iná situácia. Nie je totiž výhľad na rýchle, a dokonca ani strednedobé zlepšenie situácie. Európa sa navyše potýka s vlastnými ekonomickými problémami a nezamestnanosťou.
V roku 2015 prišlo to Európy už viac ako milión utečencov, čo je doterajší rekord. Aj keď to zatiaľ predstavuje len asi 0,2 % celkovej populácie, regionálne je to oveľa viac, pretože utečenci si vyberajú len niektoré európske krajiny. Logickou a predpovedateľnou reakciou miestnych obyvateľov je nesúhlas s príchodom na ich územie. Ak máme s utečencami a ich koordináciou problém už dnes, čo budeme robiť o 5, 10 rokov?
Čas hrá proti nám. Jordánci sú už na hranici možností prijímania ďalších Sýrčanov. Hrozí destabilizácia ďalšej severafrickej krajiny, konkrétne Tuniska. Viac ako 10 miliónov obyvateľov Iraku potrebuje humanitárnu pomoc. Hrozí hladomor v krajinách Afrického rohu - Somálsku a Eritrei, ktoré postihlo najhoršie sucho za posledných 60 rokov. Pomoc potrebuje takisto 10 miliónov ľudí. Podobné problémy postihovali túto oblasť aj v minulosti, avšak rastúci počet obyvateľov a menšie bariéry v migrácii znamenajú potenciálne či skôr reálne problémy aj pre Európu. A v neposlednom rade je to pokračujúci konflikt v Jemene, do ktorého prilieva oheň Saudská Arábia.
Ako píšem v komentári pre Pravdu, čaká nás "Rok plný prekvapení".
