i) Nič sa nedeje lebo je...
nedostatok dôkazov
a) Odhliadnuc od klimatických modelov, neexistujú dôkazy o významnom globálnom otepľovaní
Globálne otepľovanie (GO) nie je výsledkom klimatických modelov, je to fakt založený na meraniach povrchovej teploty vzduchu. Najdlhší inštrumentálny záznam teplôt je v Anglicku, v globále však máme asi 150 rokov meraní. Najspoľahlivejšie rady sú:
priame merania NASA GISS - bez korekcie efektu "tepelných mestských ostrovov" a
CRU - s korekciou na efekt "tepelných mestských ostrovov"
Obidva trendy sú významné. Okrem priamych meraní povrchovej teploty existujú aj ďalšie merania a indikátory, ktoré podporujú smerovanie a intenzitu zmeny, ktorá na Zemi prebieha. To, že sa otepľuje, ďalej dokazujú:
satelitné merania, rádiosondy, analýza hĺbkových vrtov, úbytok ľadovcov, nárast morskej hladiny, rekonštrukcie klímy do minulosti, topenie permafrostu
b) Jeden rekordný rok otepľovanie nerobí. Rekordy boli, sú a budú. Jeden teplý rok nič neznamená.
Od roku 1992 bol každý nasledujúci rok teplejší, desať najteplejších rokov sa vyskytlo za posledných 15 rokov, každý rok od roku 1976 bol teplejši, dvadsať najteplejších rokov sa vyskytlo za posledných 25 rokov...
c) Sto rokov je príliš krátky záznam na vyvodzovanie dôsledkov, takže sa nie je čoho obávať.
Inštrumentálne záznamy sú len za posledných 150 rokov. Ak povieme, že rok 2005 bol najteplejší za posledných 150 rokov, znamená to, že bol najteplejší "najmenej" za posledných 150 rokov.
Analýza hĺbkových vrtov dáva relatívne presné údaje o teplote sa posledných 500 rokov (viď vyššie).
Pomocou rekonštrukcií tzv. "proxy údajov" (letokruhy stromov, sedimenty oceánov, rast koralov, vrstvy stalagmitov a iné) môžeme ísť ešte ďalej do minulosti. Nezávislých prác dotýkajúcich sa tejto metodiky je niekoľko a všetky ukazujú podobné trendy. S veľkou pravdepodobnosťou je možné tvrdiť, že teraz je najteplejšie za posledných 1000 rokov.
Holocén je ďalším kandidátom, kedy mohla byť globálne teplota vyššia ako je teraz. Teplota v tom období nie je istá. Čím ďaľej do minulosti, tým väčšia neistota. Všeobecne sa predpokladá, že Holocén bol o niečo teplejší ako je teraz. Tento záver stráca na sile s dôkazmi, že toto teplo bolo obmedzené na letné mesiace a na oblasť Severnej pologule. Sumár na grafe:
Podľa posledných aktuálnych poznatkov možno tvrdiť, že teraz je v globále najteplejšie za posledných 10 000 rokov
d) To, že pár ľadovcov ubúda nič neznamená... ľadovce vždy pribúdali alebo ubúdali...
Nie je to pár ľadovcov, ale tento je globálny. Topenie arktického ľadu dosahuje rekordných hodnôt. Grónsko stráca približne 100 gigaton ľadu ročne.
e) GO je dôsledok efektu tepelných mestských ostrovov
Tento efekt bol z globálnych záznamov teplôt eliminovaný. Alebo tu.
f) Ani samotní vedci si nie sú istí, či sa klíma mení rýchlejšie ako obvykle a či je to naša vina alebo nie. Často čítate slová ako "pravdepodobne", "je veľmi pravdepodobne dôkazom toho"... ak si vedci nie sú istý, prečo sa o niečo strachovať?
Pravdepodobnosť je jazykom vedy. Neexistuje absolutný dôkaz, absolútna istota. Vedci sú si vždy vedomí, že v nové dôkazy môžu staré teórie vyvrátiť a vedomosti ľudstva pribúdajú.
Vo všeobecnosti, čím staršia a "usadenejšia" je teória, tým je nižšia pravdepodobnosť, že bude vyvrátená prevratným objavom. Dokonca aj veľká revolúcia, ktorú do vedy priniesol Einstein nezavrhla Newtonovu teóriu a jej poznatky využívame dodnes....
ii) Lebo sú...
dôkazy proti otepľovaniu
a) Satelity ukazujú v skutočnosti ochladzovanie a ide o presnejšie merania ako z pozemných meteorologických staníc
Pravda je, že satelity pokrývajú väčšiu plochu Zeme. Avšak prepočet teploty zo satelitov je dosť komplikovaný. Ubehlo niekoľko rokov, kedy satelitné záznamy ukazovali ochladzovanie troposféry, pričom klimatické modely predpovedajú výraznejšie otepľovanie troposféry. Chybné boli buď pozorovania alebo modely. Po korekcii chybného prepočtu ukazujú otepľovanie aj satelity a predpoveď modelov sa tak naplnila relatívne presne.
[Peter Mach argumentoval na ČT1 v debate s Janom Pretelom a ukazoval grafy, podľa ktorých globálna teplota klesala. Pravdepodobne nevedel, aké grafy drží v ruke. Išlo o záznamy teplôt stratosféry, kde však pokles klimatické modely predpovedajú...]
b) V 40-tych až 70-tych rokoch sa ochladzovalo... CO2 teda nemá žiadny vplyv.
Nikto netvrdí, že CO2 je jediný faktor riadiaci globálnu teplotu. Jediná, čo teória antropogénneho GO (AGO) hovorí je, že oteplenie za posledných 100 rokov bolo primárne riadené CO2. Nárast teplôt nebol hladký, a ani ho nikto neočakáva.
c) Ľadu v Antarktíde pribúda, čo by sa nedialo, ak by existovalo GO
GO nepredpovedá otepľovanie všade.
tvrdenie, že ľadu pribúda je veľmi neisté, pretože z tejto oblasti nemáme dostatok meraní. Je možné, že v celkovej bilancii Antarktída ľad stráca, ako ukazujú niektoré nedávne výskumy. Podobne je to aj s Grónskom. V jeho centrálnych častiach snehu pribúda, na okrajoch sa topí. V celkovej bilancii dochádza k jeho topeniu.
d) GO zastavilo v roku 1998...
Rok 1998 bol rokom najsilnejšieho El Nino v minulom storočí a teplota tohoto roku bola výrazne vyššia ako všetky predošlé roky. Zvoliť si tento rok, ako štartovaciu líniu je klasický prípad tzv. "cherrypicking" - to jest, čerešňové vyberanie údajov tak, aby podporovali naše dopredu stanovené tvrdenia. Otepľovanie sa samozrejme nezastavilo ani PO roku 1998...
e) Ľadovce sa predsa len netopia...
Toto tvrdenie je jednoducho nepravdivé, pozri napr. tu, ale aj linky uvedené hore...
f) Arktída sa topí, Antarktída rastie.... to vyzerá ako prirodzená fluktuácia, ktorej výsledný efekt je rovnováha.
Áno, v Antarktíde sa zvyšuje množstvo ľadu. Okolo polostrovu, kde sa výrazne otepľuje, dochádza k ubúdaniu ľadu. Zvyšok kontinentu však nevykazuje žiadne zjavné trendy a v celkovej bilancii ľadu pribúda.
V skutočnosti to však nie je žiadne prekvapenie.
Je to v súlade s modelmi a očakávaním vplyvu CO2, podľa ktorých sa bude otepľovať výraznejšie na Severnej pologuli. Príčina je v pomere pevnina-oceán.
Ak keď v Antarktíde ľadu pribúda, o rovnováhe nemôže byť reči (viď odkazy vyššie).
pozorovania ukazujú, že klimatická senzitivita na zvýšené CO2 je nízka.
Ak vezmeme do úvahy logaritmický účinok CO2 na teplotu, 35% nárast v koncentrácii CO2, ktorý sme doteraz pozorovali predstavuje asi 3/4 účinku, ktorý sa očakáva pri zdvojnásobení CO2. Keď sa doteraz oteplilo o 0.7 °C, ďalšie oteplenie bude o 0.3 °C pri zdvojnásobení CO2. Takže sa oteplí o 1°C, a nie tri, ako sa nám hovorí IPCC.
odpoveď - aj bez udávania čísel je v tomto argumente zásadná chyba. Nevieme povedať ani to, o koľko sa oteplí vzduch pri súčasnej koncentrácii CO2. Existuje oneskorená reakcia niekoľko desaťročí, kým klimatický systém dosiahne rovnovážneho stavu. Súčastné hodnoty oteplenia nám o klimatickej senzitivite na CO2 príliš nepovedia. Hlavná príčina spočíva v tepelnej kapacite oceánov, ktoré tlmia nárast teploty (cca o 80%).
Argument o nízkej klimatickej senzitivite prvý-krát priniesol, kto iný, Richard Lindzen...
pokračovanie nabudúce ;-) prebraté z portálu Gristmill - How to talk to a climate skeptic.
