Tu skúmali vedci, ako sa menilo naše podnebie za posledné tisíce rokov:
Vďaka "arktickej amplifikácii", teda zosilnenému signálu globálnych teplôt (či už smerom nadol, alebo nahor), je oblasť Arktídy ideálnou pre hodnotenie vplyvu človeka na podnebie. To znázorňuje nasledujúci graf:
Kým sa globálna teplota zmení v horizonte -5°C až +5°C, teploty v Arktíde sa zmenia v horizonte -20°C až +20°C.
Tím profesora geológie Gifforda Millera využil skutočnosť, že ľadovce pri svojom vytváraní zakonzervujú pod sebou rastliny (machy), ktorých vek je možné metódou C14, po ich ústupe, určiť. Vek zakonzerovaných rastlín tak odhaľuje, v ktorom období bolo naposledy zaľadnenie väčšie, ako dnes.
Takto je možné analyzovať len rastliny v blízkosti okrajov ľadovcov, pretože po 2-3 rokoch, erózia, voda z topiacich sa ľadovcov a narastanie nových machov/rastlín znemožnia rádio-uhlíkove datovanie vzoriek.
Ďalšou výhodou je, že pohyb ľadovcov vysvetľuje až 90 % zmien priemerných letných (teda jún, júl, august) teplôt; ľadovce sú tak ideálnymi indikátormi podnebia v minulosti.
Analýzou 135 lokalít určili vedci vývoj pohybu zaľadnenia (snehovej línie) za posledných približne 5 000 rokov:
Za obdobie posledných 5 000 rokov klesla snehová línia v priemere o 500 metrov, čo predstavuje pokles priemernej letnej teploty v tejto oblasti približne 2,5°C. Analýza končí v období približne pred 400 rokmi. Tieto výsledky sú v súlade s inými analýzami priemerných teplôt na Severnej pologuli za posledné tisícročia
Na piatich lokalitách však boli odkryté rastliny s vekom približne 41 000 a viac ako 47 000 rokov:
Päť lokalít, kde ustupujúce ľadovce odkryli vegetáciu starú viac ako 41 000 rokov. Na základe súčasnej rýchlosti topenia ľadovcov (0,5 m hrúbky za rok) a na základe skutočnosti, že analýzy grónskeho ľadu ukazujú, že naposledy bolo teplejšie pred približne 120 000 (posledný interglaciál pred Holocénom), možno tvrdiť, že prinajmenšom v tejto oblasti Arktídy je dnes najteplejšie za posledných 120 000 rokov.
A ako teda vyzerá súčasná hranica zaľadnenia v kontexte minulých zmien?
Kým postupný pokles teplôt v lete (tj. pokles o 2,5°C za 5 000 rokov) možno dobre vysvetliť astronomickými faktormi (pokles slnečného príkonu v dôsledku zmeny náklonu osi a excentricity obežnej dráhy Zeme), súčasné rýchle otepľovanie (4°C za niekoľko 10-ročí) týmito faktormi vysvetliť nemožno. Navyše, pokles slnečného príkonu v lete pokračuje.
Tomu hovorím skutočná "klimatická hokejka".
Slovami autorov:
5000 rokov ochladzovania v lete (2,5°C) sa v posledných desaťročiach zvrátilo. Hranica zaľadnenia sa zvýšila o ~800 m (tj. 4°C nárast letných teplôt), napriek poklesu intenzity slnečnej energie.
Súčasné priemerné letné teploty sú vyššie ako v ktoromkoľvek storočí za posledných najmenej 40 000 rokov, vrátane najvyšších teplôt v Holocéne, kedy bola intenzita slnečného žiarenia vyššia asi o 10 % oproti súčasnoti.
Celú prezentáciu prof. Gifforda Millera k tejto téme nájdete tu, a jeho posledný publikovaný článok v časopise Geophysical Research Letters nájdete tu.
