Ku včerajšiemu dňu zhorelo na Aljaške viac ako 4,7 miliónov akrov lesných porastov. To predstavuje takmer polovicu rozlohy Slovenska a sezóna požiarov je stále v plnom prúde, najaktívnejšie sú totiž mesiace júl a august.
Takto vyzeral veľký lesný požiar v Kanade z 13. júla:
S rekordnými lesnými požiarmi zápasí aktuálne aj Kanada, ktoré pomáhajú hasiť požiarnici z celého sveta. V Kanade horí teraz viac ako 5 000 lesných požiarov a v krajine prebieha najväčšia evakuácia obyvateľov v mierových časoch.
Späť k Aljaške. V polovici mája, teda ešte pred hlavným začiatkom sezóny požiarov som učinil nasledovnú "predpoveď" (z Facebooku, 19.5. 2015):
"Očakávam, že táto sezóna na Aljaške bude takmer určite nadpriemerná, teda zhorí viac ako 1 mil akrov lesa (s viac ako 90% istotou), a možno sa aj priblíži k doteraz rekordným rokom (cca 20-50 % istota)."
Treba povedať, že táto "pesimistická" predpoveď, ako sa vtedy nepochybne javila, dnes vyzerá ako pomerne optimistická . Ak bude pokračovať súčasné tempo požiarov, rekord z roku 2004 bude prekonaný v priebehu 2-3 týždňov:
Obr. 1: Vývoj plochy lesov poškodených lesnými požiarmi na území Aljašky od roku 1940 do súčasnosti. Zatiaľ je tento rok v "predstihu" oproti doteraz rekordnému roku o takmer celý mesiac. Všimnite si, že oproti 70.-80. rokom minulého storočia sa plocha zhoreného lesa viac ako zdvojnásobila . Dlhodobo rastúci trend bude pokračovať aj do budúcnosti.
Občas je možné sa v médiach stretnúť s informáciami, že za "mnohé" lesné požiare sú zodpovední ľudia. Konkrétne úmyselným zapaľovaním lesov. Pravda je trochu iná, aspoň teda v prípade Aljašky. Tam je podiel ľudí na vzniku lesných požiarov menej ako 1 % :
Obr. 2: Napriek častému obviňovaniu "pyromanov" z veľkých lesných požiarov, na Alajške je priamy podiel človeka menej ako 1 %. Ak sa chceme ale baviť o inom vplyve človeka, a to konktrétne ľuďmi podmienej klimatickej zmene, to je celkom iná otázka, zrejme menej atraktívna a pohodlná. Vedecké štúdie totiž dokazujú, že s pokračovaním otepľovania bude pribúdať aj búrok s vysokou aktivitou bleskov (konkrétne o 10 % na 1 °C globálnej teploty). Na území USA sa do konca storočia očakáva nárast aktivity bleskov až o 50 %.
Prečo by nás mali zaujímať lesné požiare kdesi na Aljaške?
Okrem samotného faktu, že k ich výskytu významne prispievame všetci, a lesné požiare ohrozujú často-krát aj ľudské sídla a ľudské životy, vplyv zvyšovania lesných požiarov pôsobí ako zosilňujúca spätná väzba otepľovania . Viac požiarov totiž znamená znižovanie schopnosti lesov pohlcovať atmosférický CO2. Konštatuje to aj nová vedecká práca publikovaná v časopise Nature Communications.
Obr. 3: Plocha lesných porastov vystavených riziku požiarov sa od roku 1979 zdvojnásobila o takmer 63 miliónov km2 . V priemere sa dĺžka sezóny požiarov zvýšila o takmer 20 %.
Ďalší mechanizmus, ktorým lesné požiare prispievajú k zrýchľovaniu otepľovania je pokles odrazivosti grónskeho ľadu, v dôsledku usadania sadzí na jeho povrch. Exponenciálne topenie Grónska sa tak zrýchľuje viac, ako by sa dialo bez tejto súvislosti:
Rok 2015 je zatiaľ rekordne teplý a so zosilňovaním javu El Niňo takmer s určitosťou prekoná doteraz rekordne teplý rok 2014.
