Jedna z posledných štúdií zaoberajúca sa týmto problémom analyzuje údaje zo satelitu NOAA-AVHRR z júna roku 2006. Podľa štatistického vyhodnotenia satelitných údajov nedošlo v rokoch 1981-2000 k štatisticky významnému nárastu v ploche požiarov. Ďalšiu analýzu tohto článku pozri tu. Aj keď v globále zatiaľ počas tohto obdobia nebol pozorovaný nárast, v určitých oblastiach nárast pozorovaný bol, v iných bol pozorovaný pokles.
„Je možné pozorovať trend nárastu požiarov na severnej pologuli v stredných zemepisných šírkach a subtropických oblastiach severnej Ameriky, Afriky a juhozápadnej Ázii. Plocha lesných požiarov poklesla v tropickej juhovýchodnej Ázii a strednej Amerike. Taktiež sa zvýšilo množstvo zhorenej plochy počas leta v stredných zemepisných šírkach severnej pologule a oblasti sibírskej tajgy.“
Pre dlhodobú analýzu prípadného zvýšenia plochy požiarov a jej príčin je 20 rokov málo a nie je možné z nej vyvodzovať závery. Navyše bohužiaľ končí spomínaná analýza údajov zo satelitov už v roku 2000. Na internete sú však dostupné aj ďalšie, aktualizované zdroje kvalitných informácií a dlhodobejších údajov. (Obr 1 a 2) Obr. 1 Obr 1. Horný graf ukazuje plochu lesa v oblasti Aljašky postihnutú požiarmi od roku 1956 do roku 2006 a dolný graf počet požiarov (zdroj: NOAA). Neviem, aké boli zásahy do prirodzenej skladby lesa a či aj to dochádzalo k potlačovaniu prirodzených požiarov (čo by mohlo mať vplyv na počet požiarov). Zaujímavé sú však sezóny 2004 a 2005. Pravdepodobná príčina takýchto intenzívnych požiarov v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch je výrazné zvyšovanie teploty v tejto oblasti spojené s oslabením lesov v dôsledku premnoženia kôrovcov, ktorý lesy požiera. Tieto sú potom náchylnejšie na sucho a následné požiare. Obr. 2 Obr.2. Horný graf ukazuje plochu lesa v oblasti Spojených Štátov postihnutú požiarmi od roku 1960 do roku 2006 (10 mil. akrov ~ 40,5 tis. km2) a dolný graf počet požiarov (zdroj: NOAA). Trend znižovania celkového počtu požiarov by mohol súvisieť s intenzívnym potláčaním prirodzených požiarov v Spojených Štátoch. To následne mení chovanie požiarov, ktoré sa môžu ľahšie šíriť v hustejších lesoch čo malo nepochybne určitý vplyv na dva po sebe nasledujúce rekordné roky 2005 a 2006. Určitú úlohu tu zohráva aj trend vysušovania západu (ktorý však bol pozorovaný aj v minulosti, viď popis grafu 3) Spojených Štátov a celkové zvyšovanie priemernej teploty.
Z ďalších údajov je zaujímavý tento graf:
Obr. 3. Plocha je v hektároch (10 mil hektárov ~ 100 tis. km2) Pre Spojené Štáty sú dostupné údaje už od roku 1916. Na ňom si je možné všimnúť výrazne vyššie množstvo plochy lesných požiarov v 30tych a 40tych rokoch, kedy oblasť US postihlo niekoľkoročné sucho a púštne bárky, známe aj ako „Dust Bowl“. Pri porovnaní grafov 2 a 3 je možno vidieť, že údaje z roku 1998 sa líšia, pričom NOAA udáva pre rok cca 8 tis km2 a graf 3 udáva až 20 tis km2. Aj keď sú údaje z grafu 3 pravdepodobne značne nadhodnotené, porovnanie trendov je možné.
V ďalších krajinách v grafe 3 nie je badať výrazný nárast alebo pokles množstva požiarov (údaje sú tiež do roku 2000). Avšak z novších údajov v oblasti Ruska je zreteľný nárast plochy požiarov v rokoch 1996-2002 (pozri aj tu). Rozsiahle požiare postihli východné Rusko aj v roku 2003, ktorý bol v globále relatívne suchý. Rovnako je pozorovaný (avšak mierny) nárast rozsahu lesných požiarov v oblasti Kanady v rokoch 1996-2006, kedy bol trend výrazne ovplyvnený rekordným rokom 1998 (kedy bolo silné El Nino). Zaujímavé bude sledovať vývoj tejto sezóny, kedy je riziko požiarov vysoké a na niektorých miestach Kanady už lesy horia, keďže zima priniesla len veľmi málo snehu, podobne ako to bolo v roku 1998. Rekordné požiare boli v posledných rokoch zaznamenané aj v Austrálii (napríklad v tomto roku v štáte Viktória), ktorá je posledných niekoľko rokov sužovaná veľkým suchom.
Napriek tomu, že do roku 2000 nebol v rozsahu požiarov zaznamenaný globálny trend, došlo k určitým priestorovým zmenám v ich výskyte. Zdá sa, že aj keď je výskyt lesných požiarov určovaný mnohými faktormi (napr. hustota lesov, ich obhospodarovanie), z dlhodobého hľadiska sa kľúčovými javia priemerná teplota a zrážky. Zdokumentovaný nárast požiarov v mnohých oblastiach pravdepodobne bude pokračovať, a domnievam sa, že prípadná budúca analýza satelitných snímkov za obdobie 1980-2010 prinesie potvrdenie narastajúceho trendu lesných požiarov.
Literatúra:
