Správa rozoberá niekoľko možných scenárov a tu sú jej hlavné závery:
i) očakávaný scenár – predpokladá nárast globálnej teploty o 1.3°C do roku 2040
Hlavné environmentálne dopady tohto scenára predpokladajú zvýšené vnútorné a medzinárodné napätie spôsobené rozsiahlymi migráciami, konflikty v dôsledku nedostatočných zdrojov, obzvlášť v chudobných a upadajúcich štátoch Afriky, rozšírenie výskytu chorôb s následnými ekonomickými dopadmi, do určitej miery sa predpokladá geopolitická re-organizácia v dôsledku posunu národov v snahe prispôsobiť sa zmenám vo výskyte zdrojov a chorôb. Možno zhrnúť, že reakciu danej spoločnosti na klimatickú zmenu budú určovať sociálne, politické a ekonomické faktory.
ii) predpokladá sa nárast globálnej teploty o 2.6°C do roku 2040 – v takom prípade možno očakávať výrazné nelineárne udalosti v globálnom ekosystéme s následkom výrazných nelineárnych udalostí v sociálnej sfére.
V tomto scenári sa predpokladá, že národy jednotlivých štátov sveta budú ochromené rozsahom zmien a deštruktívnymi výzvami, ako napríklad pandémie. Vnútorná súdržnosť národov bude pod veľkým stresom, vrátane Spojených Štátov, a do tak v dôsledku dramatického nárastu migrácie a zmien v poľnohospodárstve, tak aj v dôsledku zmien v dostupnosti vody. Zaplavenie pobrežných oblastí, najmä v Holandsku, Spojených Štátoch, Južnej Ázii a Číne má potenciál spochybniť regionálne a dokonca národné identity. Ozbrojené konflikty medzi národmi o zdroje, ako napríklad v oblasti Nílu a jeho prítokov je pravdepodobné s možnosťou jadrovej vojny. Sociálne dopady budú rôzne, od zvýšeného náboženského napätia až po úplný chaos. V tomto scenári, klimatická zmena vyprovokuje trvalý posun vo vzťahu človeka a prírody.
iii) katastrofický scenár predpokladá, že globálna teplota vzrastie o 5.6°C do roku 2100 (klimatické modely túto možnosť nevylučujú). Objavujú sa silné a prekvapujúce prepojenia medzi dvoma bezpečnostnými hrozbami – globálna klimatická zmena a medzinárodný terorizmus pod vedením Islamských extrémistov.
Tento katastrofický scenár by predpokladal takmer nepredstaviteľné adaptačné výzvy pre ľudskú spoločnosť. Je to zďaleka najťažší scenár, ktorého hodnovernosť je najviac otázna. Tento scenár tiež poznamenáva, že pochopenie klimatickej zmeny vo svetle iného nebezpečenstva našej doby, terorizmu, môže vniesť do udalostí viac svetla. Aj keď sú oba problémy celkom odlišné, ich príčiny majú úzku spojitosť so spotrebou energie v priemyselnom svete, a riešenia oboch týchto problémov závisia na transformácii svetovej energetickej ekonómie – a to obzvlášť Americkej ekonómie.
· Historické poznatky a porovnania s predchádzajúcimi civilizáciami a ich osudmi v prípade výskytu záplav, zemetrasení a chorôb môže pomôcť pri pochopení ako sa spoločnosti vysporiada spoločnosť s (nekontrolovanou) klimatickou zmenou v budúcnosti.
V minulosti však šlo zväčša o katastrofy buď lokálneho charakteru, alebo o náhle zmeny (alebo oboje spolu), čo však obmedzuje priame porovnanie celosvetových dopadov pretrvávajúcej klimatickej zmeny v budúcnosti. Neexistuje v minulosti podobná udalosť tejto intenzity – ktorá ovplyvní celé civilizácie v mnohých oblastiach naraz. V každom prípade, historické skúsenosti môžu byť prínosné; ľudia reagovali na krízy relatívne konzistentnými spôsobmi. Prírodné katastrofy boli zväčša rozdeľujúce alebo naopak zjednocujúce, vyvolávali sociálne a dokonca medzinárodné konflikty, náboženské nepokoje, hnev voči imigrantom či menšinám a priame rozhorčenie smerom k vládam v dôsledku ich (ne)činnosti
· Chudobné a nerozvinuté oblasti budú mať pravdepodobne menej zdrojov a vytrvalosti na boj s klimatickou zmenou – dokonca aj v jej najmiernejších a najskorších prejavoch.
Vplyv klimatickej zmeny na zrážky, dezertifikáciu, mor a intenzitu búrok už pocítila väčšina Afriky, časti strednej Ázie, a oblasti strednej a južnej Ameriky. Niektoré národy a regióny nemajú dostatok odolnosti na vysporiadanie sa s miernymi – nehovoriac o výrazných – dôsledkami na miestne podmienky. Naopak, bohatšie spoločnosti majú viac zdrojov, podnetov a schopností zamedziť a tlmiť aspoň niektoré z miernych prejavov klimatickej zmeny. Bolo by však chybou predpokladať, že klimatická nebude problém pre bohaté krajiny, vrátane Spojených Štátov.
· Asi najviac v súvislosti s narastajúcimi teplotami a nárastom morskej hladiny sa treba obávať problémov spojených s rozsiahlou migráciou ľudí – a to ako vnútri štátov, tak aj pri prechode cez hranice.
· Termín „globálna klimatická zmena“ je zavádzajúci v zmysle, že mnoho jej účinkov bude dramaticky kolísať v závislosti od konkrétneho regiónu
· Niektoré krajiny môžu v dôsledku klimatickej zmeny prosperovať, avšak nebudú v pravom slova zmysle existovať "víťazi"
· Klimatická zmena zvýrazní existujúce medzinárodné krízy a problémy
· Akékoľvek rozhodnutie obmedziť emisie skleníkových plynov bude mať výrazné geo-politické, rovnako ako ekonomické dôsledky
„Zatiaľ čo je potreba ešte veľa vedeckej práce v súvislosti s vplyvom zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov, máme dostatok poznatkov aby sme si uvedomili, že kaskáda dôsledkov nekontrolovateľnej klimatickej zmeny zahŕňa celú škálu bezpečnostných problémov, ktoré budú mať katastrofálne globálne dôsledky. Táto štúdia sa snaží osvetliť ako sa môžu prejaviť bezpečnostné obavy v budúcom, otepľujúcom – a rušivom – svete.“
BBC dnes tiež informuje o poslednej správe Medzinárodnej Energetickej Agentúry (EIA) o energetickom vývoji, podľa ktorej:
„je potrebná výnimočne rýchla a rázna politická akcia všetkých krajín a bezprecedentný technologický pokrok, ktorý bude znamenať významnú finančnú podporu, aby sa požadovaný výsledok mohol realizovať“
Je dostupný Executive summary do formáte PDF
