Obľúbeným argumentom niektorých politikov je, že znižovať emisie bude lacnejšie v budúcnosti, ako dnes. To však táto štúdia vyvracia. Podľa nej bude znižovanie emisií v budúcnosti oveľa ťažšie, ako sme si doteraz mysleli. Podľa tímu výskumníkov prebiehajúce oneskorenie v znižovaní emisií CO2 nám takmer určite zaistí prekročenie hranice koncentrácií skleníkových plynov, ktoré považuje EU a mnoho ekologických organizácií za bezpečné (t.j. 450 ppm).
„Je to závažné zistenie toho, kde sa nachádzame,“ hovorí Bryan Mignone, odborník na klimatickú politiku z Princetonu. Dokonca ani okamžité a výrazné znižovanie nezabráni „nebezpečnému“ nárastu skleníkových plynov, upozorňujú výskumníci.
Bezpečná hranica oteplenia je o 2°C oproti roku 1750
EU napríklad dúfa, že sa jej podarí obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C oproti stavu pred priemyselnou revolúciou. Túto hranicu považujú klimatológovia ešte za pomerne bezpečnú. Tomu zodpovedá maximálne koncentrácia CO2 450 ppm. Aby sme neprekročili túto hranicu, maximum v emisiách CO2 musí byť dosiahnuté v najbližších 10 rokoch a potom by emisie mali klesať o 3% ročne – rýchlosť, ktorú mnohí považujú za nereálnu. Odborníci však tomuto scenáru príliš neveria:
„Ak by aj boli prijaté agresívne opatrenia, neprekročenie hranice 450 ppm sa zdá byť prakticky nedosiahnuteľné.“ Hranica 550 ppm sa zdá byť prijateľnejšia. Mignone však tvrdí, že podľa súčasného vývoja nedosiahneme stabilizáciu koncentrácií ani na tejto úrovni. Naopak, emisie stále rastú. Pri súčasnom vývoji znamená oneskorenie za vrcholom emisií CO2 o 5 rokov nárast koncentrácií o 34 ppm. Ak by sme chceli dosiahnuť stabilizácie CO2 na úrovni 550 ppm, maximum v emisiách by sme mali dosiahnuť v priebehu 20 rokov.
Dôležitá je rýchlosť poklesu emisií CO2 v budúcnosti
„Hlavný záver vyplývajúci z tejto štúdie je ten, že pokiaľ nedokážeme dosiahnuť rýchlosti poklesu emisií 3 % za rok, potom znižovanie emisií musí začať skoro, veľmi skoro,“ hovorí Roger Pielke, expert na klimatickú politiku na Coloradskej univerzite. „Ďalším záverom je, že efektívne znižovanie emisií vyžaduje, aby sme rýchlejšie hľadali možnosti rýchleho znižovania CO2.“ Pielke upozorňuje, že model použitý v štúdií neuvažuje o možnosti nových technológií, ktoré umožnia rýchly pokles CO2. Jenou zo zatiaľ hypotetických možností je odčerpávanie CO2 zo vzduchu. Pri iných expertov je táto štúdia iba ďalším potvrdením toho, že sme sa vzdali šance znížiť emisie skleníkových plynov na určitú predefinovanú hranicu. „Môžeme sa nachádzať v stave, kedy je stanovenie konkrétneho cieľa luxusom,“ hovorí Hugh Pitcher z Marylandskej univerzity. New Scientist.
