Nielen Slovensko zažilo najdaždivejší rok v histórii meteorologických meraní (tj. za posledných najmenej 140 rokov).
Austrália sa pomaly spamätáva zo záplav "biblických rozmerov", kedy sa pod vodou ocitlo územie o rozlohe Francúzska a Nemecka.
Prvotná príčina novembrových a decembrových zrážok (december bol najdaždivejší v histórii v oblasti Queenslandu a Východnej Austrálie a 3. najdaždivejší pre celú Austráliu) je výrazný jav La Niňa (kedy sa ochladzujú vody Pacifiku). S fenoménom La Niňa boli spojené aj rozsiahle záplavy v rokoch 1974 a 1955. Prečo sú však súčasné záplavy rozsiahlejšie a extrémnejšie, ako tie v minulosti? Vysvetlenie ponúka nasledujúci graf, ktorý ukazuje priemerné teploty oceánov v okolí Austrálie:
Zdroj: prof. Stefan Ramstorf
V novembri 2010 dosiahla priemerná teplota vôd oceánov v okolí Austrálie rekordné hodnoty (tj. za posledných najmenej 110 rokov), čo v kombinácii so silnou La Niňou a rekordnou hodnotou indexu SOI v decembri 2010 prispelo k rekordným zrážkam na rozsiahlom území Austrálie:
Zdroj: prof. Stefan Ramstorf. Rozloha, na ktorú spadlo rekordné množstvo dažďa je udivujúce.
Globálne otepľovanie predstavuje systémový vplyv na existujúce počasie a teda každá synoptická situácia podlieha jeho vplyvu. S pokračujúcim globálnym otepľovaním budú extrémne a rozsiahle záplavy (aj suchá - viď napr. Rusko) stále častejšie.
Zaujímavý dopad mali záplavy aj na cenu uhlia, keďže Austrália je najvýznamnejší vývozca čierneho uhlia (najmä do Číny) a záplavy obmedzili ťažbu uhlia v tomto regióne.
Podrobnú správu o záplavách v Austrálii nájdete tu (Australian Bureau of Meteorology, Special Climate Statement).
Isaac Asimov si už v roku 1989 uvedomoval riziká spaľovania fosílnych palív:
No, vlastne uvedomoval si to už v roku 1977:
No a seriónzni vedci si to uvedomovali už v roku 1956:
Zdroj: Peter Sinclair
