Rok 2016 bude výnimočný
Globálna teplota je taká vysoká, že podľa klimatológa Gavina Schmidta z NASA je viac ako 99% šanca, že tento rok bude opäť najteplejší v histórii. Doteraz najteplejší rok bol 2015, a pred ním rok 2014. Aktuálna teplota za rok 2016 je zatiaľ o 1,4-1,5 °C vyššia ako obdobie pred priemyselnou revolúciou:
Obr. 1: Globálna teplota za obdobie január až marec podľa NOAA. Takýto výrazný rast teploty nepredpokladali ani mnohí významní klimatológovia.
Ešte nikdy v histórii meraní nebolo rekordných 11 mesiacov v rade a rozdiel, akým je prekonaný rekord je takisto najväčší. Má to svoje negatívne stránky, a mnohé z nich naberajú na intenzite. Takýto významný rast teploty "prekvapuje" aj naozaj skúsených klimatológov, akým je napríklad Kevin Trenberth. Podľa neho prekročíme dlhodobo limit globálneho otepľenia o 1,5 °C približne v nasledujúcich 10 rokoch.
Rekordný štart topenia Grónska aj lesných požiarov
Začiatkom apríla upútala odborníkov správa, že Grónsko zaznamenalo topenie na 12 % svojej celkovej plochy. K tomu dochádza za normálnych okolností až niekedy začiatkom júna. Vedci museli kontrolovať, či ich modely počítajú správne.
Obr. 2: Topenie bolo také intenzívne, že v niektorých oblastiach vznikali rieky. Podľa novej štúdie Machguth a kol. (2016) je kapacita porózneho snehu v Grónsku absorbovať vodu roztápajúcich ľadovcov výrazne menšia ako sa doteraz myslelo, a príspevok tohto ľadovcového štítu k rastu hladiny svetových oceánov je tak podhodnotený.
Za mesiace január a február bolo v Arktíde rekordne málo plávajúceho ľadu, a marec bol 2. v poradí. Zároveň bolo na severnej pologuli takmer rekordne málo snehu:
Obr. 3: Množstvo snehovej pokrývky na Severnej pologuli. Najrýchlejšie ubúda snehovej pokrývky v júni, postupne sa ale úbytok prejaví aj v zimných mesiacoch. To povedie k zníženej schopnosti spomaľovať proces otepľovania, keďže klesne rozloha plochy odrážajúcej väčšinu prichádzajúceho žiarenia.
Ďalším z dôsledkov rekordne teplej atmosféry je začiatok sezóny lesných požiarov v Kanade s takmer mesačným predstihom. Ak bude teplé a suché počasie v lete v Kanade pokračovať (a existuje 80-90% pravdepodobnosť, že bude), pôjde zrejme o jednu z najhorších sezón.
Obr. 4: Provincie Albertu aj Britskú Kolumbiu sužujú skoré lesné požiare. Iba v Britskej Kolumbii horí v týchto dňoch viac ako 130 lesných požiarov. Jeden z požiarnikov musel pred ohňovým tornádom skočiť do jazera. Náklady na hasenie a prevenciu lesných požiarov pravidelne prekračujú plánovaný rozpočet.
Podobná situácia je aj v USA, kedy bol doteraz horší len rok 2006. Vedecké štúdie predpokladajú s pokračujúcim otepľovaním rast výskytu lesných požiarov v Kanade aj USA, Tasmánii, ale aj inde na svete. Existuje obava, že kombinácia pokračujúceho sucha v Kalifornii a takmer 30 miliónov suchých stromov prispeje k rozsiahlym požiarom:
Obr. 5: S pokračujúcim otepľovaním roziahle lesné porasty borovíc a smrekov na juhozápade USA neprežijú do polovice tohto storočia. Jediná možnosť ako tomu predísť je zníženie emisií CO2.
Rekordný počet lesných požiarov hlási aj Nepál.
Rekordný rast CO2 v atmosfére a rekordný úhyn koralov
Teplejšia atmosféra a najmä rekordne teplé oceány znamenajú zníženú schopnosť biosféry pohlcovať oxid uhličitý. Aj preto je rýchlosť jeho rastu rekordná, a to napriek stagnácii globálnej emisie CO2 z výroby energie. Rast koncentrácie CO2 na stanici Mauna Loa je zatiaľ tento rok takmer neuveriteľných 4,59 ppm, čo je viac ako 2x dlhodobého priemeru.
Obr. 6: Súčasná koncentrácia CO2 bola na takej úrovni naposledy pred 3 miliónmi rokov, a dlhodobo naposledy pred 15-20 miliónmi rokov. Rýchlosť rastu CO2 je asi 200x rýchlejšia ako počas poslednej doby ľadovej.
Rast koncentrácie CO2 a rast teploty oceánu prispeli aj k rekordnému úhynu koralových útesov v okolí Austrálie. Až 93 % Veľkého bariérového útesu je negatívne ovplyvnených zmenami prostredia.
Obr. 7: Veľký bariérový útes je domovom pre 1500 druhov rýb, 6 zo 7 druhov morských korytnačiek a 30 druhov delfínov a veľrýb.
Na opačnej strane planéty pH oceánov v okolí Arktídy klesá tak rýchlo, že už dnes je pod úrovňou, ako tomu malo byť "až" na konci tohto storočia.
Rekordné záplavy, vlny horúčav a suchá v mnohých častiach sveta
Nová štúdia v časopise Science (Stadtherr a kol. 2016) ukázala, že dynamické zmeny atmosféry súvisiace so spomaleným pohybom planetárnych "Rossbyho" vĺn a otepľovaním Arktídy, prispievajú k výskytu oveľa extrémnejších zrážok ako predpovedá jednoduchý Clausius-Clapeyronov zákon (teda nárast zrážok o 7%/°C-1). Podobná situácia, aká viedla k rekordným z rážkam na Balkáne v roku 2014 spôsobila takmer rekordné dažde v týchto dňoch v americkom Texase v okolí mesta Houston (viac napršalo iba raz počas tropickej búrky).
Obr. 8: Urbanizované plochy majú zníženú schopnosť absorbovať prebytočnú vodu. Houston v týchto dňoch postihli historické záplavy.
V meste Las Vegas spadlo 9. apríla toľko vody, čo za normálnych okolností za 5 mesiacov:
Obr. 9: Začiatkom marca postihli rekordné zrážky a záplavy aj Lousianu.
Záplavy či extrémne búrky netrápia len USA. Extrémne záplavy postihli aj mesto Santiago v Chile:
Obr. 10: 4 milóny ľudí zostali bez pitnej vody.
Záplavy (najhoršie za posledných 20 rokov) postihli v týchto dňoch aj centrálne a severné časti Ruska, ale aj Irán, Jemen, Katar, Saudskú Arábiu či Afganistan s desiatkami obetí ľudských životov. Desiatky mŕtvych hlásil začiatkom apríla aj Pakistan, kde na 4 miestach spadlo rekordné množstvo zrážok v histórii za 24 hodín. V marci postihli rekordné zrážky ( 50x viac ako spadne obvykle za celý mesiac) Spojené arabské emiráty, a podobne na tom bolo aj brazílske Sao Paulo. Indickým oceánom sa zasa práve preháňa najsilnejší hurikán v histórii tejto časti sveta.
Obr. 11: Extrémne veľké krúpy padali na neobvyklom mieste: v Saudskej Arábii.
Opačný extrém k záplavám predstavuje suho a horúčavy. Aj keď v Austrálii leto pomaly končí, letné teploty nie a nie skončiť. S rekordnými teplotami a horúčavami v týchto dňoch zápasí aj India:
Obr. 12: Okrem horúčav, ktoré znamenajú desiatky obetí na životoch, India bojuje aj s rekordným suchom a nedostatkom vody. Sucho postihlo už 330 miliónov ľudí (to je ako počet obyvateľov USA). Stovky farmárov v dôsledku sucha spáchali samovraždu.
Začiatkom roka celkom vyschlo druhé najväčšie jazero v Bolívii. Závažné sucho sužuje celú oblasť rieky Mekong. Rekordná aprílová vlna horúčav postihla západné pobrežie Kanady, a v marci to bola Keňa. Najhoršie sucho za posledné desaťročia s hrozbou humanitárnej krízy hrozí aj druhej najľudnatejšej krajine Afriky:
Obr. 13: Podobné problémy ako Etiópia má aj Somálsko. Vlnu horúčav hlási aj Malajzia:
Obr. 14: Výnimočné dlhotrvajúce rekordné alebo takmer rekordné teploty v juhovýchodnej Ázii a inde sumaruzuje na svojom blogu historik počasia Christopher Burt, tu sú niektoré údaje:
Absolútne teplotné rekordy boli prekonané v Kambodži, Laose, a takmer v Thajsku, Malajsii, Sangapúre a Vietname. Rekordne vysoké teploty zaznamenali aj v Indonézii, Číne, a častiach Afriky.
V Kambodži bolo 42,6 °C, a absolútny rekord z roku 1960 bol prekonaný o 1,2 °C.
V Laose bolo 42,3 °C a absolútny rekord z roku 1933 bol 42,0 °C.
V Thajsku od 2. apríla neklesli teploty pod 37,8 °C a 9 po sebe idúcich dní malo teplotu nad 41,7 °C.
Extrémne horúčavy a "100-ročné" sucho sužuje Vietnam
V africkej Burkina Faso bola 13. apríla nameraná teplota 47,5 °C a bol tak prekonaný doterajší rekord 47,2 °C z mája roku 1984.
Zoznam je zdanlivo nekonečný... tento rok budú mať problémy so zabezpečením dostatku potravín desiatky miliónov ľudí.
Možno aj toto sú dôvody, prečo sa bývalý riaditeľ Americkej meteorologickej spoločnosti William Gail zamýšľa nad možnosťou, že budúcnosť bude pripomínať skôr temnú éru stredoveku.
