V diskusii odznelo veľa nezmyslov. Jedným z nich bol ten, že "slávna Mannova hokejka" bola vyvrátená (Ferantišek Šebej (Martin Hanus)).
Áno, kanadský štatistik S. McIntyre (www.climateaudit.org) sa o to pokúsil, ale neúspešne. Mannova rekonštrukcia priemerných teplôt na Severnej poľoguli je aj v poslednej správe IPCC, spolu s ďalšími 11 ďalšími štúdiami. (pozri prvý obrázok).
Samozrejme, ak by bola vyvrátená a jej údaje skreslujúce alebo zásadne zle spracované, nemôže sa v správe IPCC objaviť.
Tu by som sa vyjadril k dvom (podľa mňa) zaujímavým poznámkam v diskusii - jednej o požiaroch a jednej o záplavách.
Jedna z prominentných diskutujúcich (išlo o víťazku z Olympiády v Melbeurne v roku 1956), teraz už staršia pani, poznamenala, že v Kalifornii sú teraz veľké požiare, a že by sme sa mali baviť radšej o tom.
Na to Radovan Kazda zareagoval, že Luboš Motl , český klimaskeptik na svojom blogu uvádza, že počet požiarov nemá s globálnym otepľovaním nič spoločné.
Potom prišla reč na záplavy. Paní hydrologička Pekárová uviedla, že na Slovensku v dlhodobom hľadisku nedochádza k zvyšovaniu počtu (intenzity?) záplav.
i) požiare - Kanada
štúdia publikovaná v roku 2004 (Gillett et al. 2004, Geophys. Res. Lett. 31, L18211) preukázala zvýšenie plochy lesných požiarov v Kanade od roku 1920 a to v dôsledku zvyšovania priemerných teplôt (Obr. 1)
Popis k obrázku: Čierna línia zobrazuje odchýlku plochy lesných požiarov v 105 km2, červená línia zobrazuje odchýlku priemernej teploty °K (podľa Moberg a Jones, 2003) váženej plochou lesných požiarov a zelená línia je modelovaná plocha požiarov vážená plochou požiarov za použitia klimatického modelu CGCM2 so zahrnutím vplyvu CO2 a aerosólov. Všetky údaje sú priemery za 5 rokov. Vertikálne línie sú 5-95% intervaly prirodzenej variability plochy požiarov. Odchýlky plochy požiarov a teploty sú vztiahnuté k priemeru za obdobie 1920-1999.
Takže vplyv globálneho otepľovania na požiare v Kanade je preukázaný už najmenej od roku 2004.
i) požiare - USA
Štúdia publikovaná v roku 2006 (Westerling et al, Science, 2006) preukázala vplyv skoršieho topenia snehu a vyšších priemerných teplôt na plochu požiarov na Západe USA. Zrejmý trend narastania v ploche požiarov možno pozorovať aj v štatistike prevzatej z National Interagency Fire Center, pre územie celého územia USA a Aljašky (Obr. 2). Pozri aj článok na Neviditeľnom psovi +diskusia
Popis k obrázku: Plocha lesov, ktorú každoročne pohltia požiare v USA od roku 1960. Je možné, že pred rokom 1960 mohla byť plocha požiarov aj vyššia, pretože v 30-tych rokoch minulého storočia postihlo západ USA veľké sucho (tzv Dust Bowl). Trend nárastu plochy požiarov v posledných rokov však s veľkou pravdepodobnosťou vylučuje vplyv ľudského faktoru čí prirodzenej variability (skúste si urobiť napr. 5-ročné priemery...). Navyše, počet požiarov sa nezvyšuje, čo tiež vylučuje vplyv ľudského faktoru (podpaľačstvo). Požiarov nie je viac, ale keď už vzniknú, tak sú intenzívnejšie.
Niektorí diskutujúci ma obvinili na Neviditeľnom psovi zo "zneužívania štatistiky" či zeleného mozgu:-). Pritom som údaje nijak neupravoval (žiadne kĺzavé priemery), a preložiť si ich môžete akou funkciou chcete, tak vždy budú posledné 4 roky rekordné (minimálne) od roku 1960.
ii) záplavy
je možné, že na Slovensku nedošlo k štatisticky významnému nárastu vo výskyte záplav, avšak z hľadiske teórie globálneho otepľovania nás viac zaujíma globálny výskyt záplav. Aj keď sú kvalitné údaje dostupné len od roku 1985, napovedajú nám dosť veľa. (Obr. 3)
Popis k obrázku: Údaje sú prevzaté z Dartmouth Flood Observatory . Rovnako ako požiare, aj záplavy majú mnoho príčin. Rovnako ako v prípade požiarov, dlhodobý trend je možné pripísať vplyvu globálneho otepľovania. Je to v súhlase so základnými fyzikálnymi zákonmi chovania atmosféry a takéto trendy (t.j. nárast výskytu intenzívnych zrážok (a teda aj záplav) a sucha (a teda aj (plochy) požiarov) ) sú v súlade s predpoveďami klimatických modelov. Poznámka ku grafu - posledný rok 2007 obsahuje počet záplav do konca októbra 2007 (200).
Je len iróniou, že sa prevažne ľudia mimo obce klimatológov ešte stále dohadujú, či je vôbec vhodné a potrebné znižovať emisie CO2. Dívajú sa títo ľudia na grafy a na vedeckú literatúru? Alebo sledujú niečo iné?
Čím viac budeme odďalovať znižovanie emisií CO2, tým viac a závažnejších problémov budú musieť riešiť nasledujúce generácie a možno už aj my...
