Globálne otepľovanie na Najvyššom súdnom dvore USA

Príkladom „prekvapenia“ vo výskume globálnej zmeny je problematika úbytku stratosférického ozónu a antarktická „ozónová diera.“ Modely predpovedali, že emisie freónov spôsobia úbytok ozónu, ale žiadny model nepredpovedal dieru v stratosfére, až kým nebola v osemdesiatych rokoch objavená. Úbytok ozónu sa ukázal oveľa horší ako dokonca aj podľa najpesimistickejších scenárov, pretože žiadny z modelov nezahŕňal mechanizmus rozkladu ozónu vplyvom stratosférických mrakov nad severným (a južným) pólom. Vedecké poznatky zväčša prichádzajú postupne, metódou experimentov a pozorovaní, ktorými sa testujú (potvrdzujú a vyvracajú) hypotézy. Aby bolo isté, že nový poznatok je naozaj poznatok, a nie názor, je potrebné spĺňať vedecké normy o vysokej istote a presnosti novej informácie. Avšak v klimatológii neexistuje niečo ako absolútna istota, tak ako neexistuje absolútne istota napr. v medicíne. V praxi to potom funguje tak, že veľká časť výskumu sa venuje kvantifikácii takýchto neistôt a informovaniu o nich. Na druhú stranu, vedecká neistota je dvojsečná zbraň: realita môže byť nakoniec lepšia, ako hovoria predpovede, ale práve tak isto môže byť aj horšia (ako napríklad v prípade stratosférického ozónu). Je preto chybou dedukovať, že ak je nepriaznivá predpoveď neistá, tak je riziko, ktoré predstavuje nízke. Neprítomnosť absolútnej istoty vo vede sama o sebe nepredstavuje rozumné zdôvodnenie pre neuskutočnenie opatrení potrebných na ochranu vedecky identifikovaných rizík (ako je napr. klimatická zmena), rovnako tak ako táto neistota nebráni opatreniam v oblasti zdravotnej starostlivosti, alebo národnej bezpečnosti. Podobne tak nízka pravdepodobnosť potenciálne vysokých škôd sama o sebe neznamená zdôvodnenie pre nečinnost, rovnako tak ako nízka pravdepodobnosť zničujúceho požiaru domu neodôvodňuje k jeho nepoisteniu. Neodmietli by sme regulovanie vypúšťania pravdepodobného, alebo veľmi pravdepodobného pôvodcu rakoviny do vzduchu, a radšej čakali 20 rokov, aby sme zistili, či sa rakovina začne rozvíjať. Takto sa však javí postoj v prípade skleníkových plynov. Regulované zlúčeniny sú vo väčšine prípadov pravdepodobní, alebo veľmi pravdepodobní pôvodcovia rakoviny, určení na základe teórie alebo testov na zvieratách, pričom priame testy na ľuďoch nie sú potrebné....Moja poznámka nakoniec: Mnohí skeptici patria k ľuďom, ktorí zdôrazňujú, že veľká väčšina akýchkoľvek predpovedí (najmä katastrofických) sa nikdy nenaplnila. Rovnako tak sa nenaplní ani 90% predpovedí klimatológov či klimatických modelov. Profesor Pat Michaels tvrdí, že pretože väčšina predpovedí (klimatológov) je negatívnejších ako boli v minulosti, nie je možné im veriť. Má pravdu, nie je možné veriť tomu, že sa naplnia všetky. Nikdy sa nemôžu naplniť všetky predpovede, nenaplní sa ich ani väčšina, naplní sa ich len mizivé percento...Ak však VŠETKY predpovede smerujú k negatívnym dôsledkom, stačí naplnenie jednej jedinej... ale skeptici budú stále tvrdiť - vidíte, v 99% sme mali pravdu. Áno, budú ju mať.