Prakticky všetky významnejšie populárne médiá, ale aj mnohé (populárno)-vedecké časopisy si všimli skutočnosť, že tento rok dosiahlo ľudstvo okrúhlej koncentrácie CO2 v atmosfére.
Podobne ako v prípade CO2, vedci majú k dispozícii približný obraz o vývoji globálnych teplôt v minulosti. Samozrejme, čím ďalej do minulosti sa pozeráme, tým majú údaje väčšiu neistotu. Napriek tom môžeme s pomerne vysokou istotou posúdiť, ako by vyzeral scénár, ak by nedošlo k žiadnemu obmedzeniu emisií skleníkových plynov:

Pri interpretáci grafu si všimnite, že x-ová a y-ová os má rozličné rozlíšenie. Pre väčší obrázok otvor v novom okne (Zdroj: Wikipédia)
Graf ukazuje klimatickú históriu planéty za posledných 542 miliónov rokov, spolu s predpokladaným nárastom globálnych teplôt do roku 2100*.
Podobné zobrazenie rekonštrukcie teplôt za časové obdobie 65 miliónov rokov ponúka práca Hansen a Sato (2012):

.
Priemer globálnych teplôt za roky 1951-1980 je zobrazený podľa práce Jones a kol., 1999 (PDF). Zdroj: Hansen a Sato, 2012 (PDF).
Je zrejmé, že ak sa dostaneme k akémukoľvek nárastu globálnych teplôt, ktorý by sa čo len približoval k hranici 4-5 °C, na Zemi by panovali podmienky, ktoré sa naposledy dlhodobo vyskytovali v období pred desiatkami miliónov rokov, a Zem sa iba začínala zaľadňovať. Teploty približne o 4 °C vyššie ako dnes, sa prvý krát vyskytovali pred asi 15 miliónmi rokov, čo je tiež odobie, kedy bola koncentrácia CO2 podobná, ako dnes.
Myslím, že je to niečo, čomu sa chceme, alebo by sme sa aspoň mali chcieť, kolektívne vyhnúť.
*Prognóza nárastu o približne 4,7 °C do konca tohto storočia je prevzatá z poslednej draftovej správy Programu pre výskum globálnej zmeny z roku 2013 (PDF):

„Najhorším" scenárom je tzv. „RCP 8.5" (van Vuuren a kol., 2011) - čo zodpovedá nárastu radiačného pôsobenia o 8,5 W/m2 do konca storočia a nárastu teploty o 8,5 °F, respektíve 4,7 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.
Ešte predtým, ako niektorí „skeptici" poukážu na nezrovnalosť medzi modelmi a skutočnosťou:

...treba si uvedomiť niektoré skutočnosti:
a) globálne emisie aerosólov, ktoré majú na teplotu ochladzujúci vplyv v posledných rokoch (opäť) vzrástli, najmä vďaka ekonomickému rastu Číny: .
Horný graf ukazuje globálne teploty podľa NASA, dolný graf odhad globálnych emisií aerosólov. Najväčší nárast zaznamenala Čína, kde v rovnakom období významne vzrástlo spaľovanie uhlia. (Zdroj).
b) významná časť nadbytočnej energie skončila v oceánoch: .
V roku 2002 pohltili oceány zatiaľ rekordné množstvo tepla. Krátkodobo môžu oceány otepľovanie atmosféry spomaľovať, alebo zrýchlovať, v dlhodobom horizonte je však ich príspevok k antropogénnemu otepľovaniu nulový. Možno očakávať, že v najbližších rokoch sa rýchlosť otepľovania "zvýši". (Zdroj: Guemas a kol. 2013, Skeptical Science)
Po odčítaní prirodzených faktorov ovplyvňujúcich globálnu teplotu, ako aj ľudských faktorov, ktoré ju znižujú, od vplyvu skleníkových plynov, pokračuje otepľovanie nezmenenou rýchlosťou: .
Dlhodobý narast globálnej teploty s minimalizovaným vplyvom prirodzenej premenlivosti podnebia. Zdroj: Grant Foster.