Pred dvoma dňami uverejnila americká NASA Earth Observatory dva satelitné snímky. Jeden zo septembra roku 2005, a druhý zo septembra roku 2011.
Najprv obrázok lesov v štáte Colorado v roku 2005:
A tá istá oblasť v roku 2011:
Rozdiel je zrejmý na prvý pohľad. Lykožrútová kalamita sa v tejto oblasti šíri už od roku 1996. Obeťami kalamity sú prevažne borovice, zatiaľ odolávajú smreky a osiky.
Napriek takejto zmene zafarbenia viditeľnej zo satelitu aj medzi odumretými stromami zostáva veľa živých stromov. Paradoxne tiež môže klesnúť riziko lesných požiarov v oblastiach, kde boli lesy príliš husté, pretože po opadaní ihlíc klesá riziko korunových požiarov.
Aj keď debata, či lykožrútové kalamity zvyšujú, alebo znižujú riziko lesných požiarov (oboje môže byť pravda, viď obrázok nižšie), nie je ukončená, takáto premena lesa má jednoznačný vplyv na ich uhlíkovú bilanciu, ktoré sa na pomerne dlhé obdobie stávajú zdrojom CO2, namiesto aby ho pohlcovali.
Ide v prípade lykožrútových kalamít o ojedinelý fenomén súčanosti? Bohužiaľ sa zdá, že nie. Širší pohľad na západné štáty USA ukazuje, že rozsah premnoženia drevokazného hmyzu je v posledných rokoch na dramatickom vzostupe vo viacerých štátoch:
Zdroj: The Atlantic
Ďalším príkladom je oblasť Britskej Kolumbie v Kanade:
Zdroj: Woods a kol., 2010.
Širší pohľad poskytuje záber satelitu MODIS podľa NASA Earth observatory z roku 2006:
Aj keď som zmieňoval, že nie je jasné, akú úlohu hrá zvýšený výskyt lykožrútov v šírení lesných požiarov, nasledujúci snímok je prinajmenšom zaujímavý a ukazuje zhorené plochy lesa, ktoré predtým napadol lykožrút:
Hnedá sa mení na čiernu... Národný park Yoho v Britskej Kolumbii. Zdroj: Fire Earth/Reuters.
Výnimkou Severoamerického kontinentu nie je ani Aljaška (jedna z najrýchlejšie sa otepľujúcich častí sveta), kde za posledných 15 rokov skonzumoval lykožrút približne 3 milióny akrov lesa. Nasledujúci obrázok ukazuje rozšírenie lykožrúta v rokoch 1972-85 a v rokoch 1985-98:
Zdroj: Global Climate Change Impacts in USA (2009).
Ďalší prehľad vplyvu zmeny klímy, najmä v súvislosti so suchom, na lesné ekosystémy v globálnom meradle poskytuje práca Craig D. Allena a kolektívu publikovaná v časopise Forest Ecology and Management v roku 2009. Prácu si všíma aj organizácia FAO s nasledujúcim obrázkom:
Pre lepšie rozlíšenie klikni sem. Zdroj: Allen/FAO.
Medzi vedcami pritom panuje už dlho zhoda, že častejšie a rozsiahlejšie šírenie hmyzu je jedným z prvých príznakov otepľovania podnebia. A na záver video o vývoji a perspektívach lykožrútovej kalamity v Briskej Kolumbii (rozloha kalamity je naozaj udivujúca...):
Mountain pine beetle: A climate change catastrophe
Aj keď je naša planéta stále hlavne modrá, a potom zelená, hnedej je stále viac...
