Ale pozor, tento graf vychádza z niekoľkých predpokladov: i) ťažba ropy v celom vesmíre ešte nie je za vrcholom, ii) vesmírne plavidlá nám donesú ropu dostatočne rýchlo tak, aby tak nahradili úbytok ťažby na Zemi skôr, ako skolabuje svetová ekonomika, a III) pretože Zem má iba málo zdrojov, s ktorými by mohla obchodovať, mimozemšťania nám ropu ochotne dajú zadarmo a radi.
Ak by sa ale niekto chcel tešiť, že úbytok ťažby ropy prinesie aspoň pokles emisií CO2 (hrozná predstava!), India s plánom zvýšiť kapacitu elektrickej energie o takmer 80 GW (Anglicko má kapacitu asi 60 GW) v nasledujúcich rokoch prevažne z uhlia, tomu úspešne zabráni. Rovnako tak tomu zabránia aj technológie ako skvapalňovanie uhlia, či nekonvenčné zásoby ropy, ktoré nám umožnia užívať si teploty, aké na Zemi panovali v čase, keď po Zemi behali dinosaury.
V tejto súvislosti je zaujímavý údaj, že ak aj hneď zajtra nahradíme všetku ropu obnoviteľnými zdrojmi, tak sa priemerná teplota vzduchu zvýši o 2°C v roku 2056. Ak túto ropu nahradíme technológiou skvapalňovania uhlia, priemerná teplota vzduchu sa zvýši o 2°C už v roku 2042, teda o 14 rokov skôr. Ak budeme pokračovať v spaľovaní ropy tak ako doteraz, teplota o 2°C vzrastie v roku 2045.
Ako to už býva, voľný trh „nahradí" klesajúcu dostupnosť ropy iným, najdostupnejším zdrojom - a tým je v súčasnosti uhlie (bez uhlíkovej dane). Ak budeme ignorovať dopady uhlia na podnebie, problém s technológiou skvapalňovania uhlia je ten, že rýchlosť poklesu ťažby ropy bude rýchlejší, ako možnosti skvapalňovania uhlia. Ten istý problém je aj s jadrovou energiou, a všetkými obnoviteľnými zdrojmi - nedokážu pokles ťažby ropy nahradiť dostatočne rýchlo.
Nevadí, McLean, de Freitas a Carter publikovali nový článok v prestížnom impaktovanom časopise Geophysical Research Letters, podľa ktorého možno väčšinu globálneho oteplenia (72 %) vysvetliť prirodzenými faktormi, najmä indexom SOI (Southern Oscillation Index, čo je jeden z indikátorov oscilácie ENSO (El Niňo/La Niňa)). Škoda len, že pri svojej analýze použili nie priamo korelačnú analýzu teploty a indexu SOI, ale ich časové derivácie. Ak použijete deriváciu pri korelačnej analýze, vymaže to akékoľvek trendy v daných parametroch. Správna interpretácia ich výsledkov teda znie, že medziročná variabilita v globálnej teplote je vysvetlená indexom SOI (to ale nie je nová informácia). Ich analýza ale nevysvetľuje trend nárastu v globálnej teplote - a práve ten je z hľadiska teórie globálneho otepľovania najdôležitejší.
