Malo by sa tak stať v dôsledku zvýšeného vertikálneho prúdenia vzduchu (animácia tu, potrebujete quicktime player). Niektoré posledné výskumy naznačujú, že dôsledkom otepľovania atmosféry bude zvyšovanie intenzity hurikánov (napr. tu). Toto je však prvá štúdia, ktorá naznačuje, že zmeny vo vertikálnom prúdení vetra, tak ako ho predpovedajú klimatické modely, by mali viesť práve k opaku – k zníženiu intenzity a frekvencie hurakánov. Dopady otepľovania na niektoré iné javy, napr. vplyv na koraly, alebo topenie v oblasti tundry, sú známe lepšie ako spojenie otepľovania a hurikánov. „Prúdenie vetru je dôležitým kontrolným mechanizmom hurikánovej aktivity, a modely predpovedajú jeho významný nárast v oblasti Atlantiku,“ povedal Gabriel Vecchi, vedúci autor štúdie. „Na základe historických záznamov by vplyv predpovedanej zmeny v rýchlosti prúdenia mohol mať rovnaký účinok ako otepľovanie povrchových vôd oceánov – avšak s opačným znamienkom.“
Aby zistili, aký vplyv bude mať možné otepľovanie spôsobené skleníkovými plynmi na hurikány, použili vedci klimatické modely na sledovanie vplyvov, ktoré majú globálny dosah a ktoré sú úzko späté s vznikom hurikánov. Zamerali sa práve na zmeny vo vertikálnom prúdení vetru a tiež na to, ako to súvisí s takzvanou Pacifickou-Walkerovou cirkuláciou. Táto cirkulácia ovplyvňuje počasie na väčšine Zeme, a jej zmeny prebiehajú počas oscilácie El-Nino – La-Nina.
Porovnaním výsledkov osemnástich rôznych klimatických modelov autori zistili výrazný nárast vo vertikálnom prúdení vetrov v tropickom Atlantiku a východnom Pacifiku, a to v spojení s globálnym otepľovaním. Podľa ich záverov to povedie k zníženiu vzniku hurikánov a aj k potlačeniu ich intenzity. „Táto štúdia neznamená vyriešenie problému. Ide len o jeden kúsok skladačky, ktorý prispeje k neobyčajne aktívnemu výskumu v tejto oblasti.“ Povedal Vecchi.
