Kam miznú kanadské lesy?

Chrobák druhu Dendroctonus ponderosae je rozšírený na ploche tri krát väčšej ako je rozloha Marylandu a znehodnocuje obrovské plochy borovíc, pretvárajúc tak ich budúcnosť ako aj budúcnosť tamojšieho živočíšstva. „Zviera sa pri tom žalúdok,“ hovorí Allan Carroll, výskumník z Pacific Forestry Centre v štáte Victoria, ktorého štúdie spájajú rozšírenie chrobáka s teplejšími zimami. „Niektorí vravia, že klimatická zmena je strašiakom pre naše deti. Nie. Už je tu.“ Vedci sa obávajú, že chrobák prekročí Skalnaté Vrchy a dostane sa do oblastí, kde doteraz neprežil kvôli chladným zimám. Predstavitelia v Alberte sa teraz snažia zakladať požiare a pasce a rúbu tisíce stromov v snahe zastaviť chrobáka. Podľa Canadian Forest Service ide najväčšie známe zamorenie lesa v histórii Severnej Ameriky. „Je to v dôsledku prudkého oteplenia, ktoré rozširuje jeho územie,“ hovorí Carroll. „Všetky údaje naznačujú, že existujú významné zmeny na rozľahlých územiach, ktoré spôsobia značné množstvo zármutku. To neprichádza, už je tu.“ „Vidíme tohto kôrovca robiť veci, ktoré doteraz neboli zaznamenané,“ povedal Michal Pelchat, lesník z Quesnel sledujúc stopy losa k 100 ročnej borovici, ktorú počas jednej sezóny chrobáky zničili. „Napádajú mladšie stromy a vyskytujú sa v oblastiach, kde doteraz neboli.“Tento chrobák sa vždy vyskytoval v oblastiach od Arizony až po severné časti Britskej Kolumbie, a sem tam sa jeho populácie lokálne premnožili. V Kanade boli jeho stavy vždy kontrolované skorým nástupom zimy, alebo dlho trvajúcimi mrazmi pod 20 °C. Avšak viac ako 10 rokov neboli zimy dostatočne tuhé a dlhé aby chrobáky zabili. Podľa vedcov z Canadian Forest Service sa priemerná zimná teplota zdvihla o 4 °C. „A to nie je málo,“ povedal Jim Snetsinger, hlavný lesník v Britskej Kolumbii. Následkom toho je, že počty chrobákov sa za posledných 6 rokov exponenciálne zvýšili, prelietavajúc zo stromu na strom. Ich pôsobenie možno pozorovať v podobe širokých hrdzavo-červených pásov, čo je štádium pred tým, ako borovice zhodia ihlice a zostanú z nich iba stojace šedé kostry. „Je to depresívny pohľad,“ hovorí Steve Dodge predstaviteľ lesníkov, ktorí sídli pri rieke Quesnel. Podľa odhadov už chrobák napadol 21 miliónov akrov lesa a zabil 411 miliónov kubických stôp stromov - to je dvojnásobok ročnej ťažby dreva v Kanade. Do siedmych rokov, alebo ešte skôr sa toto číslo strojnásobí a 80 percent borovíc s centrálnej Britskej Kolumbii bude mŕtvych. V súčasnosti sa plánuje obnovenie týchto porastov opätovným zalesnením, pričom nové stromy dorastú za 70 rokov. Medzi tým sa chrobák presúva na východ, ohrozujúc turistické poklady národných lesov v Alberte. „Ak sa tento chrobák dostane ďalej, úplne zdevastuje naše východné svahy lesov, hovorí Coutts z Alberty. “Ak sa nepripravíme, napadne chrobák celú Altertu, Saskatchevan, Manitobu a potom severné Ontário v priebehu 20-tich rokov. Vyzerá to na vojnu.“Iróniou osudu, oblasť Quesnelu teraz prekvitá. Chrobák zabil toľko stromov, že predstavitelia povolili takmer dvojnásobné množstvo ťažby dreva, takže drevorubači môžu vyťažiť toľko stromov, koľko stuhnú, než zhnijú. Klesla nezamestnanosť, hodnot aoblasti stúpa, mieste nákupné centrum opäť prekvitá, hovorí Nate Bello, starosta Quesnelu. Avšak tento boom sa skončí. Potom toto drevo, ktorí miestni nazývajú „beetlewood“ bude fuč – pričom nikto nevie, ako dlho to bude trvať – a ťažba bude pokračovať polovičnou rýchlosťou, upozorňuje Bello. „Toto“ mesto umrie,“ hovorí 62 ročný Pat Karey, ktorý strávil 40 rokov na píle. Aký je osud kanadských lesov?Článok napísal Doug Struck pre Washington Post