Podľa štatistík Environment Canada bola zima 2009/2010 teplejšou v priemere o °4 C a o 22 % suchšou ako „normálne", pričom normál je priemer za obdobie 1951-1980.
Niektoré oblasti boli až o neuveriteľných 8 stupňov teplejšie (pozri obrázok).
V priemere sa priemerné zimné teploty (teda priemery za obdobie december-február) od roku 1948 zvýšili o viac ako 2 °C (pozri obrázok).
V tejto súvislosti je zaujímavá štúdia Hu a kol. (Global Change Biology, 2010) uskutočnená v alpínskych lesoch pohoria Rocky Mountains, podľa ktorej sa celkové množstvo pohlteného CO2 znižuje s predlžovaním vegetačnej sezóny (pozri obrázok).
Horný obrázok ukazuje vzťah medzi čistou ekosystémovou produkciou (NEP, teda množstvom pohlteného oxidu uhličitého) a dĺžkou vegetačnej sezóny. Dolný graf ukazuje vzťah medzi množstvom dostupnej vody z topiaceho sa snehu (SWE, snow water equivalent) a dĺžkou vegetačnej sezóny.
Súvisí to najmä s tým, že dlhšia vegetačná sezóna je spojená s menším množstvom dostupnej vody z topiaceho sa snehu v priebehu sezóny. Lesom dokonca veľmi nepomôže ani to, ak v lete viac naprší, pretože stromy dokážu využívať skôr vodu zo snehu, ako z napršanej vody v lete.
Takže suché a teplé zimy v budúcnosti ďalej znížia schopnosť kanadských horských lesov pohlcovať CO2 a podporia tiež šírenie podkôrneho hmyzu, ktorý už dnes premenil veľké plochy kanadských lesov na zdroj CO2.
