Nedávno sa objavil článok publicistu Lawrenca Solomona vo Financial Post s nasledujúcim názvom:
"Arktický ľad je späť na úrovni z roku 1989, prekračuje hodnotu predošlého desaťročia."
Oblasť Arktídy nie je najlepší výber pri popieraní existencie globálneho otepľovania, keďže je to oblasť, ktorá sa mení najrýchlejšie a najvýraznejšie. To však ale klimaskeptikom nebráni vo vyberaní sladkých čerešní. Je to možno naopak o to lákavejšie, pretože pritiahnete pozornosť médií a získate si obdiv a úctu ešte len začínajúcich a nádejných klimaskeptikov.
Je teda nadpis v Solomonovom článku pravdivý? Áno, samozrejme, že je. Problém je v tom, že neukazuje CELÚ pravdu a VŠETKY dostupné údaje, ktoré sú o Arktíde ohľadom vývoja ľadu dostupné. Situácia potom vyzerá nasledovne:
Červené krúžky ukazujú zvolené dátumy pre tvrdenie o stabilite Arktického ľadu.
Nemusíte mať prírodovedné, ani matematické vzdelanie, aby ste videli, že tvrdenie v názve Solomonovho článku je zavádzajúce.
Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť podobnú diskusiu ohľadom arktického ľadu. Jeden z častých klimaskeptických (anti-Goebelsovských) aktivistov na tomto blogu napísal nasledovné:
„K tomu zdokumentovanemu otepleniu v Arktide spred sto rokov, ked ani v zime more na severnom pobrezi Spitzbergov nezamrzlo, by sa nieco nenaslo? Asi nie, ze? To nebola "spirala smrti". ;-)"
...s odkazom na článok z roku 1922, podľa ktorého bolo v tom roku v okolí Špicbergov neobvykle málo ľadu a bolo možné sa dostať až k 81° 29' s.š. (O tom, či more nezamŕzalo na severnom pobreží Spitzbergov v zime nie je v článku ani slovo, ale to je detail).
Expedícia sa vydala na cestu v auguste 1922. Pozrime sa teda, ako vyzeralo pokrytie arktickým ľadom v auguste 1922:
Prejdite kurzorom nad mapu pre zobrazenie rozsahu arktického ľadu v auguste minulého roku. Podobnosť so súčasnosťou čiste náhodná. (Zdroje: Mapa z roku 1922 a NSIDC)
Zhodou okolností (týmto článkom bol pravdepodobne inšpirovaný aj spomínaný anti-Goebelsovský aktivista) sa Arktíde v roku 1922 venoval aj nedávny článok českého meteorológa, ktorý končí nasledovnými slovami:
"Zdá se Vám, že chybí obvyklá lamentace na téma negativních klimatických změn způsobených lidskou činností? Že chybí varování před neblahým osudem ledních medvědů a dalšími (zásadně negativními) dopady antropogenních klimatických změn? Není divu, tento článek vyšel v roce 1922..."
Žeby sa od roku 1922 niekoľko vecí zmenilo? Komu nestačí výrazný pokles ľadovej pokrývky, môže sa pozrieť, ako vyzerali "neobvykle vysoké" teploty v roku 1922 v Arktíde v porovnaní so súčasnosťou:
Teplota v Arktíde od roku 1880 do roku 2011 podľa NASA GISS. Zobrazený je aj rok 1922, kedy bolo severne od Špicbergov "neobvykle málo ľadu" a teplota mora v týchto miestach bola nadpriemerne vysoká. (Pre záujemcov, existuje aj porovnanie rozsahu arktického ľadu s rokom 1938, kedy podľa niektorých klimaskeptických aktivistov (John Christy) bolo ľadu takmer rovnako málo, ako dnes.)
A pre dlhodobejšiu perspektívu situácie teplôt v Arktíde:
V roku 1922 ešte teploty v Arktíde nevyčnievali nad hodnoty pozorované za posledné storočia, takže pravdepodobne nebol ani dôvod "lamentovať" nad klimatickými zmenami. (Zdroj: Skeptical Science)
Na záver tohto článku by som dodal, že keď úspešný klimaskeptik zakončuje svoju "kariéru", môže vyzerať priližne nasledovne:
Christopher Walter Monckton, 3. Vikomt Monckton z Brencheley, slávny klimaskeptik, vzor pre mnohých iných "klimaskeptikov":
Klimaskeptici milujú čerešne - a samých seba.
