Graf vyjadrujúci dôvody pre obavy toho, že oblasť Arktídy už možno prekonala "bod zlomu", vyzerá nasledovne:

Vývoj indexu Severo-atlantickej oscilácie v období 1949-2012 v mesiacoch jún, júl, august. Zdroj: Cryospehere Today.
Väčšina klimatológov považuje vývoj indexu NAO za chaotický a zatiaľ bez zjavných trendov a súvislostí s antropogénnym vplyvom, teda vplyvom človeka. Medzi nich patrí napríklad aj profesor James Hansen, ktorý poukazuje na chaotickú povahu príbuzného indexu Arktickej oscilácie. Podobný postoj k tejto súvislosti má aj iný známy klimatológ, profesor Kevin Trenberth.
Posun indexu NAO smerom k negatívnym hodnotám v priebehu leta (a do určitej miery aj počas jesene) však dávajú niektorí vedci do príčinnej súvislosti s dramatickým úbytkom plávajúceho ľadu v Arktíde od roku 2007. To prispieva k zníženiu teplotného rozdielu mezi Severným pólom a tropickými oblasťami, zoslabeniu západného prúdenia, a častejšiemu výskytu extrémneho počasia, tvz. "blokujúcich" tlakových útvarov. Posledné príklady takéhoto počasia sú (prebiehajúce) sucho v USA, alebo rekordná vlna horúčav v Rusku a rekordné záplavy v Pakistane v roku 2010.
Domnievam sa, že ak podobný charakter NAO pretrvá aj v najbližších rokoch, a zároveň bude pokračovať rýchly pokles (rozlohy a objemu) plávajúceho ľadu v Akrtíde, bude rok 2007 pri spätnom pohľade znamenať obdobie, kedy bol prekročený "bod zlomu" v Arktíde a priľahlých oblastiach.
Obavy o rýchly koniec plávajúceho ľadu v Arktíde s následnými dramatickými dopadmi na charakter počasia na Severnej pologuli vedú niektorých vedcov k presadzovaniu prístupu "geo-inžiniestva".
Pokušať sa v súčasnosti o geo-inžinierstvo je podobné situácii, v ktorej sa človek pokúsi o amputáciu nohy pri úteku z väznice Shawshank... ale odbáčam.
Aj v prípade, že by sa predošlé úvahy o Arktíde a jej (a našom) osude ukázali ako predčasné, či "alarmistické", posúďte nasledujúce videá a nové rozhovory s vedcami:
Rozhovory s vedcami z poslednej konferencie Americkej geofyzikálnej únie v San Franciscu.
Bubliny unikajúceho metánu z morského dna.
Metán hormadiaci sa pod zamrznutým jazerom.