Základný mechanizmus, vďaka ktorému do Indie pravidelne prichádzajú monzúnové dažde spočíva v prenose energie smerom od oceánov nad kontinenty. V klimatológii a meteorológii ide o proces známy pod názvom Walkerova cirkulácia:
Schématické znázornenie Walkerovej cirkulácie podľa NOAA.
Podľa práce Jacoba Scheweho a Andersa Levermana práve narušenie Walkerovej cirkulácie v dôsledku globálneho otepľovania povedie k dramatickému poklesu zrážok indických monzúnov. O akom poklese hovoríme?
V rokoch 2150 až 2200 by každý piaty monzún priniesol iba polovičné množstvo zrážok oproti normálu. Pritom už pokles zrážok o 10 % znamená katastrofu pre miestnych obyvateľov. Práca je zaujímavá tým, že podľa doterajších predpokladov (podľa IPCC, 2007) by globaálne otepľovanie malo znamenať vyššiu premenlivosť v monzúnoch a skôr celkové pribúdanie zrážok.
Dnes vieme, že jav El Niňo (zvýšené teploty na východe Tichého oceánu v okolí rovníku) posúva Walkerovu cirkuláciu smerom na východ a znamená pre oblasť Indie vyšší tlak vzduchu a pokles zrážok. A práve postupné otepľovanie Tichého oceánu bude znamenať dlhodobý pokles v zrážkach v priebehu monzúnov v Indii, aj keď sa nezvýši výskyt prirodzeného fenoménu El Niňo:
Model použitý v štúdii počíta s globálnym oteplením približne o 4,6 °C do roku 2200. Aj keď sa priemerný pokles zrážok v priebehu letných monzúnov v Indii z doterajšieho priemeru 5,5 mm za deň na približne 4,5 mm za deň ku koncu 22. storočia nemusí zdať ako veľa, ide prakticky o katastrofu. (Zdroj: Schewe a Levermann, 2012)
Zdá sa, že túto oblast čaká podobný osud, ako Amazóniu, ktorú postihli 100-ročné suchá v rokoch 2005 a 2010. Ako sa adaptujú stovky miliónov obyvateľov Indie na tento nový režim?
O štúdii informovala agentuŕa Reuters, Science Daily, a dalšie.
