Prof. Lenton na tomto stretnutí varoval, že globálne otepľovanie by mohlo spustiť body zlomu, ktoré by naopak mohli spustiť kaskádu procesov, ktoré by spôsobili katastrofický nárast morskej hladiny. Riziko je však však oveľa väčšie, ako tvrdí IPCC vo svojej poslednej správe, hovorí Lenton.
Vedci zaoberúci sa modelovaním podnebia sú však v zložitej situácií. S tým, ako sa zlepšujú modely a ich predpovede sú stále viac znepokojujúce, ich istota predpovedí detailov pomaly mizne. Podľa IPCC bude trvať najmenej 1000 rokov, kým sa Grónsko roztopí.
Skupina okolo Prof. Lentona - spolu s napr. Johnom Schnellnhuberom, ktorý sa zúčastnil na nedávnom stretnutí krajín G8 v Nemecku - však prichádza s iným záverom. Grónsko by sa mohlo roztopiť už v priebehu nasledujúcich 300 rokov a zvdihlo by hladinu oceánov asi o 7 metrov.
"Blížime sa k tomu, že kolapsu Grónska nebude možné zabrániť, " hovorí Lenton. "Nemyslíme si však, že by sme túto hranicu už prekročili." Ich výpočty naznačujú, že je potrebné ešte ďalšie oteplenie asi o 1°C. Z toho ďalšiemu otepleniu o 0,7°C sa však nevyhneme z dôvodov existujúcich spätných väzieb a reakcií klimatického systému, ktoré sa zatiaľ neprejavili. (James Hansen udáva dodatočné oteplenie o 0,5°C). Lentonova štúdia identifikovala 8 nebezpečných bodov zlomu, ktoré by sme mohli prekročiť v tomto storočí. Niektoré z nich by mohli mať kaskádový charakter, to znamená, že spustením jednho sa spustí ďalší.
Tieto body zlomu zahŕňajú kolaps globálnej cirkulácie oceánov, známej aj ako termohalinná cirkulácia. Okrem zastavenia Golfského prúdu by to mohlo znamenať "vypnutie" monzúnov v Ázii a ohriať oceány na Juhu s možnosťou destabilitácie Západo-antarktického ľadovcového štítu. To by zasa znamenalo nárast morskej hladiny o ďalších 7 metrov. Takéto oteplenie by ďalej mohlo znamenať vhodné podmienky pre takmer neustále trvanie klimatického javu El Nino v oblasti Pacifiku, čo by zasa znamenalo urýchlenie neodvratného odumretia Amazonského dažďového lesa a jeho zmiznutie do polovice storočia.
Existencia potenciálnych bodov zlomu by mala dramaticky zmeniť ekonomickú cost-benefit analýzu klimatickej zmeny a tiež toho, ako a kedy klimatickej zmene predísť, povedal Lenton. Problém však je, že objav bodov zlomu odhalil rastúcu neistotu o spoľahlivosti predpovedí klasických klimatických modelov.
Lenny Smith na stretnutí v Cambridge, štatistik z London School of Economics varoval pred "naivným realizmom" súčasného modelovania podnebia. "Naše modely sú zvyčajne preceňované a zle interpretované," povedal. "Neustále sa zlepšujú; nechcem ich však hodiť do koša. Ako sa však menia naše predpovede, je ešte možné zachovať ich vedeckú vierohodnosť?" Preceňovanie ich presnosti vedie k zlému ekonomickému rozhodovaniu, hovorí Smith. "Potrebujeme, aby boli klimatické modely vnímané ako skoro dokonalé."
Dúfajme, že klimatické body zlomu neprídu skôr, ako ich stihneme včas zastaviť....
