Tak ako u všetkých indikátorov podnebia, aj v tomto prípade dochádza k výraznej premenlivosti z roka na rok. Pozrime sa, ako vyzerá situácia od roku 1959, odkedy sú dostupné údaje:
(Zdroj: NOAA)
Môžeme vidieť, že kým v 60. rokoch minulého storočia narastala koncentrácia CO2 rýchlosťou približne 1 ppm za rok, dnes je to viac ako 2-krát rýchlejšie. Rok 2013 bol z tohto pohľadu rekordným.
Zároveň si môžeme všimnúť veľké rozdiely v náraste koncentrácie CO2 v danom roku, pričom emisie skleníkových plynov sa takto zásadne nemenia. To je spôsobené prevažne prirodzenou premenlivosťou podnebia a globálnou teplotou v danom roku. Vo všeobecnosti platí, že roky s globálne vyššou teplotou (zväčša roky El Niňa) vykazujú výšší nárast, ako roky s globálne nižšou teplotou (roky La Niňa). Názornejšie to ukazuje nasledovný graf:
Medziročný rast koncentrácie CO2 v atmosfére rozdelený podľa ONI indexu. Červené body predstavujú roky so stredne silným až silným javom El Nino, a zelené body predstavujú roky so sdredne silným až silným javom La Niňa. Šedé body sú neutrálne roky z pohľadu oscilácie ENSO. (Zdroj: NOAA).
Tu si takisto môžeme všimnúť niekoľko skutočností.
1.) priemerná rýchlosť nárastu CO2 v neutrálnych rokoch a rokoch La Niňa sa zvyšuje rovnakou rýchlosťou
2.) priemerná rýchlosť nárastu CO2 v rokoch El Niňo sa zvyšuje rýchlejšie ako v neutrálnych rokoch a rokoch La Niňa.
Roky El Niňa sú tými rokmi, kde očakávame výraznejšie prejavy extrémneho počasia ako v ostatných rokoch. Preto nie je príliš prekvapivé, že signál zníženej schopnosti absorbovať oxid uhličitý biosférou a hydrosférou sa najskôr prejaví práve v týchto rokoch.
Ak sa naplní očakávanie a tento rok nás bude čakať El Niňo, v prípade jeho silnejšej formy by medziročný rast CO2 mohol bez problémov presiahnuť hranicu 3,5 ppm za rok, prípadne ešte viac. Tento trend veľmi znepokojivý.
Teplejšia atmosféra tak bude znamenať zníženú schopnosť planéty pohlcovať CO2.
