Kto vytvára „kontroverziu“ okolo globálneho otepľovania?

Takéto útoky majú podobný priebeh. Skeptici tiež upriamili pozornosť na vedcov hovoriacich o zrýchlenom topení v Grónsku a Antarktíde či topení sibírskeho permafrostu. Tieto výsledky budú totiž prezentované v ďalšej správe IPCC (fungujúcej od roku 1988). Vždy, keď sa chystá uverejnenie správy tejto organizácie, približne raz za päť rokov, niektorý z amerických vedcov, ktorý zohrával vedúcu úlohu pri jej vypracovaní, sa stal terčom útokov zameraných na diskreditáciu jeho povesti a kariéry. V stávke je kredit vedcov, ktorí sa obávajú, že naša planéta smeruje ku katastrofe a chcú informovať verejnosť v Amerike a inde vo svete. Takže keď dôjde k uverejneniu ďalšej správy IPCC vo februári 2007, kto bude ďalším terčom, a prečo? Keď sa New Scientist rozprával s výzkumníkmi z oboch „táborov“, bolo jasné, že sú pripravený na rozhodujúci boj. Ak by to zašlo tak ďaleko, že americký vedci by nemohli pomáhať pri pripravovaní správy IPCC, mohlo by to významne podkopať organizáciu a pripraviť tak svet o významné hlasy v debate klimatickej zmeny. Jeden z tých, ktorý vie, aké je to dostať sa pod paľbu skeptikov je Lawrence Livermore z Kalifornie. Vedúci autor jednej kapitoly v správe IPPC z roku 1995ktorý ako prvý hovoril o „zrejmom vplyve človeka na globálnu klímu,“ bol napadnutý skeptikmi a obvinený z toho, že je to jeho vyjadrenie bez konzultácie s kolegami, ktorí pripravovali kapitolu spolu s ním. Jeden zo skeptikov to nazval „najväčšou korupciou v precese peer-review za posledných 60 rokov“. Iný ho obvinili z „vedeckej čistky“ a to v čase, keď bol pojem „etnická čistka“ synonýmom genocídy v Bosne. IPCC tento prípad vyšetrovala a zamietla obvinenia ako neodôvodnené. Ďalším z vedcov, ktorí okúsili hnev skeptikov bol Michael Mann z Pennsylvania State University. Bol napadnutý po vydaní správy IPCC z roku 2001, ktorá ukazuje „hokejkový graf“ naznačujúci že teploty začali prudko stúpať v posledných desaťročiach a teraz sú vyššie ako kedykoľvek za posledných 1000 rokov. Skeptici obvinili Manna z „čerešňového“ zbierania údajov a kritizovali ho za ho za jeho odmietnutie poskytnutia štatistickým metód, ktoré použil a ktoré podľa skeptikov skreslili štúdiu.. Minulý rok, texaský republikánsky kongresman Joe Barton, predseda Výbor pre obchod a ekonomiku (http://energycommerce.house.gov/), prikázal Mannovi aby poskytol výboru detailný postup práce, počítačové programy a tiež spôsob jeho platenia v minulosti. Bartonove požiadavky boli zavrhnuté spolupracujúcimi vedcami na Capitol Hill. „Existujú ľudia, ktorí si myslia, že ak sa im podarí odstrániť Manna, tak sa im to podarí aj s IPCC,“ povedal v tom čase Santer. Výsledky Manna, ktoré budú zahrnuté aj v novej správe IPCC, boli potvrdené aj ďalšími publikáciami. Santer hovorí, že útoku budú aj naďalej pokračovať. „Existuje stratégia vyhliadnuť si jednotlivcov, očierniť ich a snažiť sa zdiskreditovať celú vedu,“ hovorí. „A Kevin (Trenberth) je pravdepodobný cieľ.“ Mann súhlasí, že vedci v nadchádzajúcej správe IPCC sa pripravujú na útok. „Už je na svete organizovaná kampaň proti IPCC zo strany odporcov klimatickej zmeny,“ hovorí. „Odporcovia“ sú z radov vedcov a politikov, ktorí sú skeptický voči dôkazom klimatickej zmeny. Jeden z nich, ktorý hovoril pre Nes Scientist trvá na tom, že nepripravujú osobné útoky, a budú sa zameriavať hlavne na vedeckú debatu, a nie spochybňovaním statusu IPCC ako rozhodovateľa pravdy o klimatickej zmene. Mnoho autorov IPCC, ktorých niektorí si neželali byť menovaní, hovoria, že je to iba zahmlievanie. Tvrdia, že existuje rozsiahla sieť lobbystických skupín a vedcov zahrnutých v spochybňovaní práce a výsledkov IPCC. Automobilové, uhoľné a ropné spoločnosti sponzorovali a koordinovali voči nim útoky v minulosti, hovoria vedci. Niekedy sa tak dialo prostredníctvom washingtonských lobbystických skupín ako napríklad Competitive Enterprise Institute (CEI), kde je jedným z predstaviteľov aj Myron Ebell, predošlý poradca administratívy G.W. Busha.Nedávno jednu zo svojich reklamných kampaní v televízii smerujúcich proti klimatickej zmene zakončili slovami: „CO2, pre nich je to znečistenie, pre nás je to život.“ Medzi sponzorovateľov CEI patrili Exxonmobil, General Motors a Ford Motor Company. Niektorí skeptickí vedci sú sponzorovaní priamo priemyslom. V júli, Washington post publikoval list z Intermountain Rural Electric Association (IREA), energetickej spoločnosti v Colorade, ktorá povzbudzovala iné energetické spoločnosti, aby podporovali činnosť známeho skeptika Pata Michealsa z University of Virginia. Obávajúc sa potenciálnych strát, ktoré by vznikli zo znižovania emisií CO2, generálny manažér IREA, Stanley Lewandowsky napísal: „Veríme, že je nevyhnutné podporovať vedeckú komunitu, ktorá je ochotná stáť proti alarmistom... vo februári tohto roku, len samotná IREA prispela Dr. Michaelsovi 100 000 dolármi.“Čo sa robí za tieto peniaze? Je to hlavne koordinácia reakcií na správy IPCC. Michaels povedal pre New Scientist, že ohniskom v tohtoročnej správe IPCC budú hurikány. Trenberth, ktorý je hlavným klimatológom v National Center for Atmospheric Research (NCAR) v Boulderi, COlorade, nahneval skptikov vyjarením sa o spojitosti medzi intenzitou hurikánov a globálnym otepľovaním. Skeptici tvrdia, že nie je sú publikované dôkazy pre takéto tvrdenie. Trenberth tvrdí, že jednoducho spája dva dobre známe fakty: „Teplota povrchových vôd oceánov stúpa vďaka globálnemu otepľovaniu, a vyššie povrchové teploty znamenajú silnejšie búrky.“ Po následkoch hurikánu Katrina, a s americkou administratívou, ktorá má najväčší odpor k obavám z klimatickej zmeny, sú vyhlásenia Trentertha politickým dynamitom. „Predpokladám, že skeptici sa budú snažiť vyvrátiť argument, že takáto spojitosť existuje,“ hovorí Man. Santer s ním súhlasí: „Ak by som bol skeptik platený priemyslom, určite by som sa do toho tvrdo pustil, bez debaty“. Sám Trenberth sa obáva najhoršieho. „Neprekvapilo by ma, keby bol napadnuté aspekt hurikánov v tejto správe, spolu s mojou rolou v nej,“ hovorí. „Som však hrdý na to, čo sme dosiahli.“Jeden vedúci autor kapitoly o hurikánoch povedal pre New Scientist, že bude zahŕňať diskusiu dvoch článkov publikovaných minulý rok v Nature a Science, pričom oba ukazujú, že frekvencia najintenzívnejších hurikánov v posledných rokoch narástla. Dokonca aj keby to Trenberth spolu so spoluautormi priamo naspájal s globálnymotepľovaním, už len samotná zmienka týchto článkov by vyvolala vlnu kritiky. Názory Trenbertha už stratili podporu jeho spoluautora, Chrisa Landsea z Oceanographic and Meteorological Laboratory na Floride. Landsea spochybnil Trenberthov pohľad, že merania pred érou satelitov nie sú dostatočne spoľahlivé, aby bol takýto záver potvrdený. Keď šéfovia IPCC odmietli recenzovať Trenberthove vyhlásenia, spájajúce priamo hurikány a globálne otepľovanie, Landsea rezignoval a vyhlásil, že IPCC bolo „podlomené, strácajúc svoju neutralitu“. Ďalšou citlivou oblasťou je obava, že existujúce modely ľadovcov v Grónsku a Antarktíde výrazne podhodnocujú budúce topenie ľadovcov a tým aj rast hladiny oceánov. „Naše pochopenie dynamiky ľadovcových štítov s av posledných piatich rokoch výrazne zmenilo,“ hovorí Richard Alley z Penn State University, vedúci autor kapitoly o ľadovcoch, ktorý očakáva, že bude tiež terčom útokov. „Doteraz sme si mysleli, že by trvalo 10 000 rokov, kým topenie prenikne až na dno ľadovca. Teraz vieme, že to môže trvať desať sekúnd,“ hovorí Alley.Táto zmena náhľadu prišla spolu s objavom, že keď sa povrchové vody z topiaceho ľadu dostanú cez pukliny, môžu „lubrikovať“ horninu, na ktorej ľadovec spočíva. Tento mechanizmus by vysvetľoval rýchlejší ústup ľadu do Atlantiku, je ho však potrebné zakomponovať do modelov, ktoré stále predpokladajú, že limitujúci faktor je rýchlosť, ktorou preniká teplo cez pevný ľad. Michaels označuje myšlienku rýchlejšieho topenia ľadu ako hystériu, a vyzýva IPCC, aby zdôvodnila akúkoľvek zmenu v modeloch. „IPCC kritizuje ľudí ako som ja za to, že vravíme že modely sú nesprávne, takže bude naozaj zaujímavé, ako budú reagovať, keď jej vlastní ľudia budú tvrdiť, že modely sú nesprávne.“ Alley, však upozorňuje, že glaciológovia zväčša súhlasia, že súčasná generácia ľadovcov je žiadúca, zatiaľ čo klimatológovia sú so svojimi modelmi spokojní. Tretím ťažiskom debaty bude spôsob, ako IPCC prezentuje nedávne správy o narúšaní cyklu uhlíku klimatickou zmenou, viac, ako sa doteraz predpokladalo. Má to čo do činenia s veľkými množstvami CO2 uvoľneného z lesov a pôd, ako aj metánu z permafrostu a potencionálne spod kontinentálnych šelfov, čo by výrazne urýchlilo GO. „To sú faktory, ktoré v modeloch zohľadnené nie sú, a tým môžu podhodnocovať otepľovanie,“ hovorí Mann. Niektorí predpokladajú, že IPCC bude vo svojich vyjadreniach opatrnejšia ako v minulosti, je však nepravdepodobné, že by to skeptikov upokojilo. Roger Pielke z University of Colorado, v Boulderi obviňuje vedenie IPCC, že „vníma svoju rolu skôr ako politickích advokátov než čestných sprostredkovateľov“. A Michaels to potvrdzuje (viď Dodatok na konci).Pre väčšinu klimatológov, ktorí sú presvedčení, že GO je skutočné a predstavuje reálnu hrozbu, je najhorší záver, že výsledkom ich práce môže byť prestanú byť sponzorovaní z vládnych peňazí. To sa týka aj Trenbertha. Americký Senate's Environment and Public Works Committee pod senátorom Jamesom Inhofe započali vyšetrovanie NCAR, zamestnáveteľa Trenbertha. Inhofe opakovane písal na NCAR a iné agentúry a vyžadoval detaily o finančných a zmluvných podmienkach so zamestnávateľom a s vládnymi grantovými agentúrami ako je napr. National Science Foundation (NSF). V liste na NSF vo februári tohto roku Inhofe uvádza, že potreboval informácie, ktoré by mu pomohli v „skúmaní, analyzovaní a pochopení vedy okolo globálneho otepľovania.“ Inhofe je známy nepriateľstvom voči myšlienke klimatickej zmeny, keď sa vyjadril, že: „ Môže to byť tak, že ľuďmi spôsobené globálne otepľovanie je najväčší podfuk amerického ľudu? S istotou to tak znie.“ NCAR nekomentuje vyšetrovanie Inhofeho, mnoho klimatológov sa však domnieva, že ide o taktiku na odradenie tých, ktorí pre IPCC pracujú. „Konanie Inhofeho sa zdá byť snahou odradiť vedúcich vedcov v Amerike, aby boli zahrnutí v medzinárodnom procese akým je IPCC “ hovorí Thomas Mann. To je pre IPCC potenciálna katastrofa. Zo 168 vedcov na zozname uvedených ako vedúci autori alebo revieweri, je 38 z Ameriky – viac ako dva krát toľko, ako je z druhej najväčšej britskej skupiny. Vedci z IPCC, ktorí hovorili pre New Scientist, uviedli, že sa nebudú snažiť zmeniť vedu na politiku alebo ukončovať naozajstnú debatu. Na druhú stranu sa však obávajú, že ich závery môžu pohltiť niektorí politicky motivovaní a priemyslom sponzorovaní skeptici. „Nenávidel by som vidieť, ako roky životov stoviek ľudí strávených výskumom skončí v rukách týchto ľudí s politickými úmyslami,“ hovorí Santer. „To je to, čo sa stalo v mojom prípade, a necítim sa príliš dobre.“DodatokPat Micheals, kritik teórie GO, z University of Virginia, Charlottesville, tvrdí, že klimatický výskum je predpojatý voči pesimistickým záverom, a vraví, že to môže dokázať. Michaels analyzoval publikácie klimatológov v časopisoch Nature a Science v období 2005 až polovice roku 2006. Našiel 115 článkov, z ktorých 83 tvrdilo, že pravdepodobný dopad GO bude horší, ako sa predpokladalo, 23 nepozorovalo zmenu a iba 9 z nich tvrdilo, že veci nie sú až také zlé, ako sa predpokladalo. Pre väčšinu vedcov by z toho plynul logický záver, že prognóza sa pre planétu zhoršila. Michaels však túto interpretáciu odmieta. Aby sa dalo veriť akýmkoľvek predpovediam klimatológov, hovorí, „mali by sme mali očakávať, že nový výskum bude mať rovnakú pravdepodobnosť pre lepšie aj horšie správy (o klimatickom systéme) ako predošlý výskum.“ Jeho vysvetlenie pre tento jav, ktorý nazýva „vysoko zošikmený výsledok“, je, že vedci aj editori časopisov sa viac zaujímajú o zlé správy. „Literatúra je zo svojej podstaty pochybená.“ Hovorí. „To teda znamená, že aj výsledná správa IPCC – ktorá je do veľkej miery prehľadom literatúry je takisto pochybená.“ Michaels sa chystá publikovať výsledky svojej práce vo februári, keby bude konkurovať správe IPCC.