Takmer každý deň dostanem e-mail s otázkou, ako skončia alpínske ľadovce a či vlastne majú nejakú budúcnosť. V príspevku sa zameriam na ľadovce v Severnej Amerike, ktorých merania o celkovej hmotnosti od roku 1984 do roku 2005 ukazujú klesajúci trend. Podľa týchto meraní sa ukazuje, že ľadovce nie sú v rovnováhe s klimatickým systémom, a niektoré čaká úplný zánik. Kľúčová je otázka, ktoré ľadovce sa nachádzajú mimo rovnováhy a budú sa zmenšovať, pokiaľ túto rovnováhu znovu nenadobudnú, a ktoré ľadovce sú celkom mimo tejto rovnováhy a zmiznú úplne. Vieme to určiť?
Ľadovce sú už dlhú dobu považované za citlivý a spoľahlivý indikátor lokálnej klímy. Tento fakt, spolu s tým, že sa nachádzajú takmer po celom svete znamená, že sú dobrým ukazovateľom prebiehajúcej klimatickej zmeny. World Glacier Monitoring Service (a jeho poslednú správu nájdete tu) zbiera údaje o vývoji ľadovcov z celého sveta, t.j. sleduje výsledný efekt ročných prírastkov (v dôsledku snehových zrážok) a úbytkov ľadovcov (v dôsledku sublimácie a topenia). Ľadovec je možné rozdeliť na oblasť ablácie, kde sa všetok sneh nahromadený počas zimy stráca a zónu akumulácie, kde sneh počas leta ostane zachovaný. Aby bol ľadovec v rovnováhe, musí mať do konca leta cca 60% svojej rozlohy v zóne akumulácie.
Ľadovce odpovedajú na lokálnu zmenu klímy v snahe dosiahnuť rovnovážny stav. K postupu ľadovca dochádza, ak sa klíma ochladzuje alebo narastá množstvo zrážok, čo spôsobuje prírastok hmoty ľadovca. Nárast ľadovca spôsobuje posun do zóny ablácie, kde dochádza k nastoleniu rovnováhy. Otepľovanie klímy či pokles zrážok vedie k negatívnej bilancii hmoty a ľadovec ustupuje.
Rozlišujeme dva typy ústupu ľadovcov: i) rovnovážny a ii) nerovnovážny. Rovnovážny ústup nastane po dostatočnej strate hmoty ľadovca, najčastejšie v jeho najspodnejších častiach, až kým nedôjde k rovnováhe v akumulácii a ablácii. Ak ľadovec nemôže dosiahnuť bod, kedy je nastolená rovnováha, je v stave nerovnováhy s aktuálnou klímou, t.j. ide o nerovnovážny ústup. Takýto ľadovec sa bude topiť aj po tom, ako sa klíma meniť prestane.
Je preto veľmi dôležité rozlišovať, či ľadovce odpovedajú na zmenu klímy rovnovážnym alebo nerovnovážnym spôsobom. Ako už bolo zmieňované, ak dôjde pri ústupe ľadovcov v trópoch k posunu hranice rovnováhy nad vrchol hory, dôsledkom bude jeho ústup. Hranica rovnováhy je nadmorská výška, pri ktorej sa ročná akumulácia rovná ročnej ablácii. Toto však nie je jediný spôsob ako môže ľadovec skončiť a ani nejde o presné určenie miery nerovnováhy ľadovca. Ľadovec, ktorý sa pri svojom ústupe blíži stavu rovnováhy sa bude zmenšovať najmä na svojom konci, a v určitej nadmorskej výške nad týmto koncom, spravidla v blízkosti línie rovnováhy, kde sa bude stenčovať iba nevýznamne. To znamená, že aspoň určitá časť ľadovca je zdravá. Ľadovec, ktorý sa ani pri ústupe neblíži stavu rovnováhy sa bude významne stenčovať v oblasti celej svojej dĺžky. Takýto stav nerovnováhy je možné identifikovať dvoma spôsobmi. V prvom prípade pozorujeme výrazné stenčovanie v celom dĺžkovom profile ľadovca. A v druhom ide o niekoľko po sebe nasledujúcich rokov, kedy nie je pozorovaná oblasť akumulácie – to znamená že línia rovnováhy je nad úrovňou ľadovca.
Obr.1) ročná bilancia ľadovcov od roku 1984 Obr. 2) kumulatívna bilancia ľadovcov od roku 1984
Merania o hmote ľadovcov v Severnej Amerike za posledných 20 rokov sú dostupné pre 16 ľadovcov (Obr. 1 ilustruje ich ročnú rovnováhu a obr. 2 ilustruje kumulatívnu bilanciu od roku 1984 do roku 2005). Tento záznam ukazuje, že napriek výraznému ústupu všetkých 16 ľadovcov, existuje stále nerovnováha v ich hmote. Rýchlosť úbytku ich hmoty sa zvyšovala následovne: -0.35 m/a v 1984-1990; -0.59 m/a v 1991-1997 a na -0.91 m/a v 1998/2005. Namiesto toho, aby sa ľadovce približovali k stavu rovnováhy po desaťročiach ústupu, ich hmotnostná bilancia je stále viac negatívna a nachádzajú sa tak ďalej od rovnováhy. Konzistencia kumulatívnych trendov v rovnováhe ľadovcov ďalej naznačuje, že bilancia ľadovcov je riadená lokálnou až globálnou zmenou v klimatickom systéme.
Odpovedajú ľadovce primárne na zmenu klímy za posledných 30 rokov, alebo na podmienky, ktoré panovali v období po Malej Dobe Ľadovej?
Ľadovce North Cascades Rainbow, Yawning, Eaton a Lower Curtis narastali v období od roku 1950 do roku 1975. Sholes, Columbia a Ice Worm nevykazovali výrazný trend, a teraz sú na ústupe. To je dôkazom toho, že ľadovce odpovedajú na zmeny lokálnej klímy za posledných 30 rokov. V oblasti North Cascades spôsobili vyššie teploty zvýšený ústup ľadovcov v lete. Ľadovce však nestrácajú svoju hmotu len v dôsledku vyšších teplôt. Počas zimy, napriek nárastu zrážok, získané množstvo snehu na konci zimy pokleslo.. K tomu dochádza v dôsledku pršania a teplôt nad bod mrazu aj v zimnom období. Napríklad na ľadovci Lemon Creek bolo pozorované, že sa tvorí menej ľadových jazier. To znamená, že jarný sneh nie je dostatočne chladný na to, aby to viedlo k opätovnému zamrznutiu roztopenej vody. To v konečnom dôsledku vedie k ďalším stratám hmoty, zvýšenému topeniu a negatívnej hmotnostnej bilancii.
Alpínske ľadovce strácajú príjem snehu v zime a majú zvyšujúce sa straty v lete, pričom nie je žiadna záruka, že by sa tento trend mal zvrátiť. V oblasti Nothern Cascades v štáte Washington bolo na základe fotografií z rokov 1950 až 1960 identifikovaných 756 ľadovcov. Najmenej 53 z týchto ľadovcov už nanájedete. Je možné sa o tom presvedčiť na google earth tour.
Ak by existovala kampaň pre záchranu ľadovcov, museli by sme ju uplatniť v mnohých horských oblastiach sveta.
Prídavok k pôvodnému článku Mauriho S. Pelta:
To, že ústup ľadovcov je vskutku globálny, možeme vidieť aj s nasledujúceho grafu 3.
Graf 3.) ročné a kumulatívne zmeny alpínskych ľadovcov v globálnej perspektíve. Podobnú predstavu získame z následujúceho obrázku. (Modré kruhy naznačujú pozitívnu bilanciu a hnedé kruhy naznačujú negatívnu bilanciu ľadovcov). Pozitívna bilancia v oblasti Škandinávie je do značnej miery spôsobená nárastom v množstve snehových zrážok. Aj tu už však dochádza k postupnému prechodu do negatívnej bilancie v dôsledku zvyšujúcich sa teplôt. Zdroj: Dyurgerov, Mark B. and Mark F. Meier (2005). Glaciers and the Changing Earth System: A 2004 Snapshot. Institute of Arctic and Alpine Research. Occasional Paper 58. Archivované v NSIDC. Prebraté z Wikipédie
