Podľa súčasných poznatkov klimatickej vedy by globálne oteplenie o menej ako 2 °C v porovnaní s obdobím pred industrializáciou spôsobilo veľmi výrazné a dlhodobé zmeny v podnebí a počasí, avšak tieto zmeny by s určitou pravdepodobnosťou mali byť zvládnuteľné ľudskými spoločnosťami (aspoň väčšinou z nich). Nedošlo by k nenávratnému roztopeniu Grónska, zostal by zachovaný Amazonský les, boreálne lesy by sa nestali zdrojom oxidu uhličitého, na monzúnové dažde by sa dalo spoliehať, atď.
Situácia však nemusí byť až taká ružová.
Vedci v novej štúdii analyzovali celkov 263 vzoriek z ľadu, oceánov aj pevnín z celého sveta z obdobia posledného interglaciálu. Toto obdobie bolo charakterizované globálnou teplotou vyššou o 1,5 °C v porovnaní s priemerom 1961-1990 (tj. vyššou o 1,9 °C v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou). Je preto ideálne pre štúdium toho, ako môže vyzerať svet s takouto teplotou v blízkej budúcnosti.
Obr.1: Svet v období posledného interglaciálu (pred približne 125 tisíc rokmi) bol podľa Turneyho a Jonesa v globále teplejší približne o 1,5 +-0,1 °C. To približne odpovedá aj iným analýzam z tohto obdobia. Oblasti Aljašky, Grónska a rozsiahle oblasti Euroázie boli však až o 5-10 °C teplejšie, ako dnes. Všimnite si, že aj keď je globálna teplota vyššia, mnohé oblasti sú chladnejšie.
Výsledky štúdie tiež podporujú teóriu, podľa ktorej v období pred 135 tisíc rokmi bolo prvotné oteplenie v Južnom oceáne a Antarktíde spôsobené zvýšením príkonu slnečného žiarenia, ktoré bolo spôsobené zmenami v obežnej dráhe Zeme.
Dnes, tzv. Agulhaský prúd môže pôsobiť ako silná pozitívna spätná väzba a zosilniť oteplenie pôvodne spôsobené nárastom CO2. Stalo sa tak v období posledného interglaciálu (pozri červené krúžky ohraničené hrubou čiarou najmä v okolí Afriky - ide o oblasti, kde sa oteplilo najskôr).
V tomto období tiež rástla hladina oceánov rýchlosťou až 6-9 mm za rok, čo je dvoj- až troj-násobná rýchlosť nárastu v porovnaní s dneškom (3,2 mm/rok) a celkovo bola hladina oceánov vyššia o 6,6 až 9,4 metra.
Štúdia tiež do značnej miery potvrdzuje teplotné trendy nastúpené aj v dnešnom svete, kde sa najviac otepľuje v severských šírkach (pozri obrázok):
Obr. 2.: Odchylky priemerných teplôt v poslednej dekáde (2000-2009) v porovnaní s priemerom rokov 1951-1980.
Profesor Turney o štúdii povedal:
„Výsledky sú pomerne prekvapivé a čo je dôležité, ukazujú, že hladina oceánov bude oveľa vyššia ako sa predpokladá, a že stabilizáciu oteplenia na hranici 2°C v porovnaní s obdobím pred industrializáciou nemožno považovať za "bezpečnú", tak ako to predkladá Európska únia a iní. Nevyhnutný záver je, že emisie [skleníkových plynov] je potrebné znížiť ešte viac."
Celú štúdiu nájdete tu.
