Lesné ekosystémy sveta nám svojimi službami poskytujú mnohé neoceniteľné služby. Sú nevyhnutné pre regulovanie vodného cyklu nad kontinentmi, sú významným zdrojomoblačnosti, a poskytujú útočisko mnohým druhom rastlín a zvierat. Ďalšou veľkou službou je ich úloha v spomaľovaní globálneho otepľovania prostredníctvom pohlcovania oxidu uhličitého (CO2) v procese fotosyntézy a ukladaním uhlíku do pôdy. Je dôležité tiež upozorniť na skutočnosť, že ľudia už znížili plochu lesných porastov asi o 30 %, ďalších 20 % lesov je degradovaných, a len asi 15 % lesov zostáva v pôvodnom stave. Podľa nedávnej štúdie v časopise Nature je v porovnaní so začiatkom ľudskej civilizácie na svete už iba približne polovica lesov (Crowther a kol. 2015).
Ľudia zaoberajúci sa dôsledkami klimatickej zmeny na lesné ekosystémy dlho predpokladali, že jeden z dôsledkov teplejšieho podnebia bude zvýšený výskyt sucha a lesných požiarov. Môžeme takéto dôsledky vo svete pozorovať už dnes?
Nová štúdia Evgenia Ponomareva (Ponomarev a kol. 2016) sledovala trend výskytu lesných požiarov v oblasti strednej Sibíre:
Obr. 1: Počet (a) a rozloha (b) lesných požiarov v centrálnej Sibíri od roku 1996 do roku 2015. Použité sú snímky satelitov AVHRR a MODIS.
Za posledných 10 rokov sa rozloha lesných požiarov v tejto oblasti zdvojnásobila. Autori prisudzujú rastúci trend vyššej priemernej teplote v kombinácii s rastúcim suchom. Nárast výskytu lesných požiarov potvrdzuje aj analýza trendu od roku 1700 (Kharuk a kol. 2016). Intenzívna sezóna lesných požiarov na Sibíri prebieha aj tento rok, a je možné, že v niektorých častiach budú mať požiare (opäť) rekordný rozsah:
Obr. 2: Takto vyzerala stredná Sibír včera (25. 7. 2016) na snímku satelitu MODIS. Dym z požiarov je možné vidieť na území niekoľkých tisíc kilometrov a je viditeľný aj zo vzdialeného vesmíru.
Podobný je aj vývoj dlhodobého trendu výskytu požiarov na západe Spojených štátov (Westerling, 2016). V tejto oblasti je výskyt veľkých požiarov (nad 400 ha) až 5,5 násobne vyšší, ako tomu bolo na konci 70. a začiatku 80. rokov:
Obr. 3: Porovnanie počtu a veľkosti požiarov podľa nástupu jari. Keď jar začína skoro (vľavo), požiarov je viac a sú rozľahlejšie, ako keď jar začína neskôr (vpravo).
Vyšší výskyt požiarov jednoznačne súvisí so skorším nástupom jari, skorčím topením snehu, a následne výraznejším suchom a nedostatkom vlahy v priebehu leta. Ďalším negatívnym faktorom je aj výrazné hasenie požiarov v minulosti a hustejšie lesy. Požiare tak vznikajú ľahšie, a je ťažšie ich uhasiť. Nárast aktivity požiarov je zaznamenaný aj v Kanade:
Obr. 4: Počet a rozloha lesných požiarov v Kanade. V posledných 30 desaťročiach je rozloha lesných požiarov najvyššia najmenej od roku 1921. Pokračovanie tohto trendu sa očakáva aj do budúcnosti (Wang a kol. 2015).
Trend k suchším podmienkam v prostredí s vyššími teplotami je pozorovaný aj v Amazónii. Sucho, ktoré by sa za normálnych okolností vyskytlo približne raz za 100 rokov, sa za posledných 11 rokov vyskytlo 3-krát. Zdá sa, že výskyt požiarov má rastúcu tendenciu aj v tejto oblasti (prinajmenšom od roku 2000). Avšak aj bez rastúceho výskytu požiarov, častejší výskyt sucha spomaľuje rast tropických lesov (Feldpausch a kol. 2016), čo má za následok pokles rýchlosti pohlcovania CO2 (Brienen a kol 2015, Doughty a kol. 2015). Počas extrémne suchých rokov je Amazónsky les zdrojom oxidu uhličitého (Lewis a kol. 2011).
Nárast lesných požiarov však nepozorujeme všade (napríklad v južnej Európe je zaznamenaný pokles), a globálne analýzy zatiaľ neposkytli definitívny dôkaz nárastu lesných požiarov (Doerr a Santín 2016). Existuje však dostatok dôkazov pre globálny a významný (dvojnásobný) nárast rizika vzniku požiarov (Jolly a kol. 2015), ktorý bude pokračovať aj do budúcnosti. Klimatická zmena predstavuje významné riziko pre prakticky všetky lesy na planéte, od boreálneho lesa, cez lesy mierneho pásma, až po tropické lesy (Trumbore a kol. 2015). Existujú prvé dôkazy, že dochádza ku spomaľovaniu pohlcovania CO2 na globálnej úrovni a tohtoročný medziročný rast CO2 bude zrejme rekordný (Betts a kol 2016).
Pokračovanie globálneho otepľovania (viď obr. 5) je a stále viac bude problém pre väčšinu obyvateľov planéty (či už priamo, alebo nepriamo), a keďže sme takmer všetci do nejakej (väčšej, alebo menšej) miery súčasťou problému, mali by sme (chcieť) byť aj súčasťou riešenia.
Obr. 5: Globálna teplota za obdobie január až júl od roku 1880 podľaNASA.
