Pre začiatok, tu je výrok Václava Klausa o tejto publikácii:
„...kdy Římský klub začal po světě šířit své zcela falešné a ničím neopodstatněné katastrofické scénáře o tzv. „Limitech růstu"."
Nejde však iba o názor Václava Klausa. S rovnakým alebo podobným postojom sa stotožňuje aj mnoho ekonómov a rôznych ideologických smerov, ale aj médií, kníh, webových stránok, či vedeckých časopisov. Poďme však k vedeckým faktom.
Graham Turner z austrálskeho CSIRO inštitútu publikoval v roku 2008 štúdiu, v ktorej porovnal kľúčové faktory analyzované v Limitoch rastu s realitou. Medzi týchto 5 kľúčových faktorov patrí populácia, produkcia potravín, priemyselná produkcia, znečistenie a spotreba neobnoviteľných zdrojov energie. Graham Turner vybral z publikácie Limitov rastu tri základné scenáre, ktoré charakterizujú extrémy v technologickom a sociálnom vývoji.
Štandardný scenár je možné považovať za „bussiness-as-usual" (tj. priemysel ako obvykle). To je vlastne scenár, ktorý sme (s dočasnými odchýleniami) pozorovali až do roku 2008, kedy došlo zatiaľ k poslednému spomaleniu rastu spotreby v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy.
Technologický scenár sa spolieha na technologické riešenia ekologických problémov. Tento model predpokladá prekticky neobmedzené zdroje, 75 % recyklovanie materiálov, pokles znečistenia o 25 % v porovnaní s rokom 1970, zdvojnásobenie poľnohospodárskych výťažkov, ako aj celosvetovú kontrolu pôrodnosti.
V prípade stabilizovaného scenáru sa predpokladajú technologické riešenia, ako aj sociálne zásahy do spoločnosti, pre dosiahnutie rovnovážneho stavu s kľúčovými faktormi, ako je populácia, materiálne bohatstvo, potrava a služby. Tento model napríklad predpokladá: zavedenie kontroly pôrodnosti (2 deti na rodinu), zavedenie technológií na kontrolu znečistenia, obhospodarovanie pôdy pomocou kapitálu z priemyselnej výroby a zvýšenú životnosť priemyselného kapitálu.
Turnerova publikácia porovnáva tieto tri vybrané scenáre limitov rastu v rokoch 1970-2000 s pozorovanou realitou.
1.) Populácia
Je zrejmé, že scenáre v Limitoch rastu nepredpokladajú kolaps svetovej populácie do roku 2000. V prípade štandardného scenáru dosiahne populácia maximum až okolo roku 2030. V prípade technologického scenára bude toto maximum posunuté asi o 30 rokov neskôr, potom však populácia klesne pod úroveň stabilizovaného scenára.
2.) Výroba potravín
Pozorovaná produkcia jedla na osobu sa dobre zhoduje so štandardným scenárom. Je možné si všimnúť, že maximum populácie nastane o niekoľko rokov neskôr po dosiahnutí maxima dostupnosti jedla na osobu.
3.) Priemyselná výroba
Priemyselná výroba sa takisto dobre zhoduje so štandardným scenárom a jej maximum bude dosiahnuté pred rokom 2020.
4.) Znečistenie
Miera znečistenia takisto odpovedá štandardnému scenáru. Pre ilustráciu je zobrazené aj znečistenie dosiahnuté pri koncentrácii CO2 460 a 560 ppm podľa scenárov IPCC.
5.) Spotreba neobnoviteľných zdrojov
Horné a dolné odhady zostávajúcich neobnoviteľných zdrojov (v roku 1970 to predstavovalo 96 % a 87 %) poklesli v roku 2000 na 91 % a 76 %. To je dostatok nato, aby sa nemusel kapitál potrebný na získavanie obnoviteľných zdrojov odčerpávať zo sektorov priemyselnej výroby a výroby potravín. Štandardný scenár Limitov rastu predpokladá výrazný nárast kapitálových investícii okolo roku 2030 (ak sú správne dolné odhady zásob neobnoviteľných zdrojov).
Z pohľadu ropného zlomu ide o najzaujímavejší graf. Ak by totiž platilo, že už sme ropný zlom prekonali (tj. zásoba neobnoviteľného zdroja ropy by klesla pod 50 %), znamenalo by to prudký nárast kapitálových investícií oveľa skôr, ako v roku 2030. To je pravdepodobne to, čo pozorujeme dnes.
A ešte niekoľko kľúčových záverov vyplývajúcich z predložených grafov a Turnerovej štúdie:
Pozorované historické údaje zrokov 1970-2000 najlepšie zodpovedajú štandardnému scenáru v publikácii Limitov rastu pre takmer všetky výstupy. Tento scenár znamená všeobecný globálny kolaps pred druhou polovicou 21. storočia.
Technologický scenár sa ukázal ako príliš optimistický v raste produkcie potravín, priemyselnej produkcie, službách, či raste znečistenia.
Odchýlky od reality sú zrejmé aj v prípade stabilizovaného scenáru
Zvyšovanie účinnosti využívania zdrojov nevedie k poklesu spotreby; skôr naopak, vyššia účinnosť prispieva kekonomickému rastu (viď Jevonsov paradox)
Závery pôvodnej publikácie Limitov rastu sú stále platné: globálny systém je neudržateľný, ak nedôjde k podstatnému zníženiu spotreby v kombinácii stechnologickým pokrokom
Ak sme ropný zlom už prekonali, alebo sme blízko neho (v horizonte rokov), štandardný scenár Limitov rastu je príliš optimistický
Dennis Meadows s odstupom času hodnotí Limity rastu, aj vo svetle ropného zlomu:
A na záver znovu výrok Václava Klausa, prezidenta Českej republiky:
„…kdy Římský klub začal po světě šířit své zcela falešné a ničím neopodstatněné katastrofické scénáře o tzv. „Limitech růstu“.“
