Ranga Myneni patrí medzi vedeckú špičku v oblasti diaľkového prieskumu Zeme a nie som si istý, či má niektorý z vedcov v tomto odbore viac ako 12 000 citácií a vyšší H-index ako 53.
Ďalší dôvod, prečo ma petícia zaujala, je jej nasledujúce znenie:
"Dnes existujú dostatočné vedecké dôkazy, že náš spôsob života spôsobuje neprirodzené zmeny podnebia. Toto poškodenie zdieľame spoločne, a preto potrebujeme aj spoločné riešenie. Je to takisto VAŠA KLIMATICKÁ ZMENA. Vedci študovali a informovali zákonodárcov o nebezpečenstvách klimatickej zmeny (najmenej) posledných 25 rokov. Zatiaľ však došlo iba k malým krokom pre riešenie tohto globálneho problému, ktorý ovplvňuje všetok život na Zemi. Riešenie spočíva v presvedčení zákonodárcov, že ide o prioritu pre všetkých obyvateľov sveta. Preto som začal tento internetový projekt s cieľom zozbierať miliardu podpisov do Dňa Zeme v roku 2014, ktoré doručím Generálnemu riaditeľovi Spojených Národov, aby riešil zodpovedne a rýchlo antropogénnu klimatickú zmenu."
Profesor Ranga B. Myneni
Ďalší dôvod je, že cieľ petície je extrémne ambiciózny. Autor dúfa, že sa podpíše každý 7. obyvateľ planéty. Ak by sa toto naplnilo, nádej na skutočné riešenie klimatickej zmeny by som považoval za vysokú. Zatiaľ sa podpísalo menej ako 500 ľudí. Exponenciálny rast však dokáže zázraky. Ak by každý človek poslal petíciu ďalším 10 ľuďom, a každý z týchto 10 ľudí by petíciu preposlal ďalším 10 ľuďom atď., stačilo by 9 týchto opakovaní, a cieľ petície by bol naplnený v priebehu 9 minút :-) (ak počítame, že vyplnenie a preposlanie petície ďalším 10 ľuďom zaberie 1 minútu).
Petícia je uvedená s nasledovným grafom:
Známy graf koncentrácie CO2 z Mauna Loa od roku 1958. Hranica bezpečnej klimatickej zmeny je na úrovni 333 p.p.m., dnes sme na hranici 395 p.p.m. a každý rok je to približne o 2 p.p.m. viac. Medzi vedcami pribúda ľudí s názorom, že politikmi deklarovaná snaha neprekročiť oteplenie o 2° C oproti teplotám pred priemyselnou revolúciou je príliš vysoká.
Môj odhad je, že počet podpísaných ľudí neprekročí počet 50 000. Napriek tomu o petícii informujem a šírim ju medzi známymi, takže ma nemožno považovať za pesimistu.
Čo sa týka krokov pre zníženie vlastných emisií CO2: Túto zimu som zapol radiator na jednu noc (z dôvodu navštevy (bývam v podnájme v zateplenom paneláku 1+1). Auto som použil minimálne - prevažne na služobné cesty. Leteckú dopravu som však využil minulý rok najviac krát v živote, až 4-krát, z toho 3-krát išlo o služobné cesty. Celkovo za život som letel 8-krát. Môj cieľ je znížiť vlastnú dopravu lietadlom na nulu.
A na záver ešte niekoľko motivačných grafov a video pre podpísanie petície (keď už nič iné):
Obr. 1.: Od roku 1850 sa vďaka lacnej energii z fosílnych zdrojov (najprv z uhlia, a neskôr z ropy a zemného plynu) a sprievodnému rozvoju medicínskej vedy zvýšil počet obyvateľov 5,5 násobne na súčasných viac ako 7 miliárd, priemerná spotreba energie na osobu sa zvýšila 9 násobne, a celková spotreba sa zvýšila 50 násobne. (Zdroj: Hughes, 2013, Post Carbon Institute.)
Obr. 2.: Aj keď v posledných rokoch výrazne pribúda energie získavanej z obnoviteľných zdrojov (len v roku 2012 bol zaznamenaný percentuálny nárast viac ako o 19 %), obnoviteľné zdroje nám stále poskytujú zanedbateľné množstvá celkovej súčasnej spotreby energie.
Obr. 3.: Jedným z problémov spotreby energie je jej nerovnomerné rozloženie. Asi 20 % najbohatších krajín spotrebuje až 80 % všetkej energie. Takto napríklad obyvatelia v Bangladéši spotrebujú na obyvateľa 49 násobne menej energie, ako priemerný Američan. Približne 4-5 % najbohatších ľudí na svete (bez ohľadu na kajinu pôvodu) je zodpovedných až za 40-50 % svetových emisií CO2.
Čínska uhlíková daň?
V súčasnosti čínske ministerstvo financií plánuje zavedenie uhlíkovej dane v hodnote 10 juanov za tonu CO2 (=1,6 dolárov) so zvýšením na 50 juanov v roku 2020 (=8 dolárov). Počiatočná úhliková daň by tak zvýšila cenu tony uhlia o menej ako 1 dolár. Ako si však všíma Washington Post, aj keby k tomuto opatreniu nakoniec došlo, uhlíková daň by bola v súčasných čínskych podmienkach neúčinná.
Obr. 4.: Aj v U.S.A. zažíva boom veterná energetika a v roku 2011 zabezpečila tejto krajine 120 TWh elektriny. Je to však menej ako 3 % z celkovej spotreby elektriny v U.S.A. Rýchly rast v počiatočných fázach je pomerne ľahko dosiahnuteľný - problémy nastanú pri ďalšom zvyšovaní získavania energie z vetra - stále viac turbín bude potrebné nahradzovať novými, bude rásť záťaž na existujúcu distribučnú sieť, atď. (Zdroj: V. Smil, 2012)
A na záver vynikajúce video s rozhovormi vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom permafrostu a možnosťou uvolňovania CO2 v dôsledku jeho roztápania. Podľa poslednej štúdie z časopisu Science dôjde pri ďalšom oteplení o 0,7-0,8 °C k jeho rozsiahlemu roztápaniu:
UPDATE: Ešte jeden motivačný graf UNEP:
Ani sľubované znižovania emisií, ktoré sa aj tak nekonajú, nevedú k aj tak nedostatočnému obmedzeniu otepľovania do 2 °C oproti predindustriálnej ére.
