Ekstrom (Science, 2006), geofyzik z Harvardu publikoval veľmi zaujímavú prácu týkajúcu sa nedávno objaveného fenoménu ľadovcových zemetrasení. Ten istý autor ich popísal v roku 2003, tiež v časopise Science.
Tento typ zemetrasení sa odlišuje od tých klasických hneď v niekoľkých ohľadoch.
Jednak je to dĺžka ich trvania, ktorá je výrazne vyššia ako typicky sekundové otrasy iných zemetrasení a tieto trvajú až do jednej minúty.
Miesto ich výskytu je obmedzené hlavne na okrajové oblasti Grónska a Anarktídy a horské oblasti Aljašky.
V rokoch 1993 až 2005 výskumníci identifikovali v Grónsku 182 takýchto udalostí. Zaujímavá je ich sezónna variabilita (zelené stĺpce). Najvyššiu aktivitu je možné pozorovať v letnom období:
Ostatné typy zemetrasení pozorované za rovnaké obdobie takýto sezónny charakter nevykazujú (šedé stĺpce). Pravdepodobným vysvetlením tejto sezónnej dynamiky je teplota - v priebehu leta totiž dochádza k oslabovaniu štruktúry ľadovcov a tiež roztopená voda, ktorá sa dostane na spodok ľadovca, pôsobí ako lubrikant a urýchľuje posun ľadovca na materskej hornine. Ďalší, ale tiež znepokojujúci fakt, ktorý podporuje tvrdenie, že teplota je jedným z dominantných faktorov, ktorý sa na týchto procesoch zúčastňuje ukazuje, že od roku 2002 sa frekvencia týchto zemetrasení v Grónsku zdvojnásobila:
Podľa autorov ide o dôsledok zvýšenia teplôt v sledovanej oblasti: "Nedávne dôkazy ukazujú, že ľadovcové štíty a ich okrajové ľadovce môžu reagovať veľmi rýchlo na meniace sa podmienky prostredníctvom dynamických mechanizmov, ktoré ovplyvňujú ich pohyb. Sezónny chod a narastajúci trend v čase sú v zhode s dynamickou odpoveďou na otepľovanie klímy, ktoré je spojené so zvýšeným povrchovým topením a prísunom tejto roztopenej vody na spodok ľadovca."
Ak by tento trend pokračoval, je to ďalší z dôvodov, prečo sú hodnoty nárastu hladiny oceánov, ktoré udáva IPCC (18-59 cm do roku 2100) podhodnotené.
Literatúra:
Ekstrom et al. 2006, Science, 311, 1756
