Autor knihy „Environmentalisti za jadrovú energiu“ Bruno Comby, svetoznámy priekopník ochrany životného prostredia a autor niekoľkých bestsellerov o zdraví, prírode a ekológii a zakladateľ medzinárodnej asociácie Environmentalists For Nuclear Energy (EFN) sa vo svojej knihe snaží ukázať, že jadrová energia predstavuje v súčasnosti jedinú vhodnú energetickú alternatívu pre nadchádzajúce desaťročia. Kniha je s príhovorom Dr. Patricka Moorea, spoluzakladateľa organizácie Greenpeace a prof. Jamesa Lovelocka, známeho ako tvorcu hypotézy Gaia.
Kniha objektívne ukazuje všetky zásadné pro a proti jadrovej energii. Detailne a zrozumiteľne rozoberá jej ekonomické, ekologické, zdravotné, bezpečnostné a sociálne aspekty a porovnáva ich s inými formami využívania energie. Dozvedáme sa, že argumenty niektorých známych ekologických organizácií (Greenpeace, Friends of Earth) proti jadrovej energii sú skôr ideologické, ako vedecké.
Černobyl??
Napríklad je dnes absurdné argumentovať Černobylom, haváriou, ktorá bola viac problémom vtedajšieho Sovietskeho Zväzu a zanedbaním bezpečnosti ako problémom jadrovej technológie. Tejto havárii sa dalo pomerne ľahko predísť. Pri inej veľkej havárii na Three Mile Islande v roku 1979 nedošlo takmer k žiadnemu úniku rádioaktivity do okolitej atmosféry. Problém jadrového odpadu je tiež riešiteľný a jeho množstvo je iba zanedbateľné v porovnaní s odpadom, ktorý produkuje využívanie fosílnych palív alebo chemický priemysel.
Francúzko, ako príklad
Napríklad jadrová veľmoc Francúzka, ktoré má postavených 58 jadrových reaktorov a vyrába takto 80% svojej elektriny, vyprodukuje množstvo odpadu na jedného obyvateľa za celý jeho život, ktoré je rovné objemu golfovej loptičky! Vyhorené jadrové palivo je navyše bezpečne uložené a nehrozí únik rádioaktivity do okolia. Pri súčasnej technológii využívania uránu je jeho zásob na niekoľko sto rokov, avšak pri zavedení nových reaktorov 4. generácie (ktorých stavba sa plánuje približne na rok 2030), ktoré budú ešte bezpečnejšie, efektívnejšie a výkonnejšie, sa zásoby uránu zvýšia na niekoľko desať tisíc rokov. Avšak už aj dnes je jadrová energia (so započítanou likvidáciou odpadu a následnej deštrukcie jadrovej elektrárne) lacnejšia ako získavanie energie z uhlia. A to ešte nie je započítaný škodlivý vplyv emisií skleníkových plynov, ktorý je pri jadrovej energii takmer nulový (určité malé množstvo CO2 sa uvoľní pri výrobe betónu). Francúzko predáva energiu všetkým svojim susedom a v tejto krajine nie je zaznamenaná zvýšená rádioaktivita v okolí jadrových elektrární. Táto krajina má tiež jedny z najnižších emisií CO2 na obyvateľa v Západnej Európe (6.3 ton). Od začatia jadrového programu vo Francúzku nebola zaznamenaná jediná havária reaktorov.
Jadrová vs. alternatívne zdroje energie
Autor sa tiež venuje porovnaniu jadrovej energie s alternatívnymi zdrojmi energie. Napr. „k výrobe takého množstva elektriny, ktoré vyrobí jediná jadrová elektráreň so štyrmi 1300 MWh jednotkami na ploche porovnateľnej s futbalovým ihriskom, pomocou kolektorov slnečnej energie by sme museli kremíkovými slnečnými článkami vydláždiť plochu všetkých pláží vo Francúzku, tj. pás široký 100 metrov a dlhý viac ako 1000 km.“
Všeobecný problém so slnečnou a veternou energiou (na rozdiel od jadrovej) je ten, že ide o príliš „zriedené“ a nie vždy dostupné formy energie a ich využívanie pri súčasných technológiách zatiaľ nie je konkurencieschopné. Solárnu a veternú energiu je možné využívať ako doplnkové zdroje energie na špecifické účely a v niektorých regiónoch, a tiež je nutné investovať do ďalšieho vývoja a zlepšovania týchto technológií.
Energia v budúcnosti
V knihe je tiež načrtnutá (zatiaľ utopická vízia) využívania energie v budúcnosti – vodná a jadrová energia, ktoré by zároveň poháňali elektromobily, alebo autá na vodík. Vodík by bol vyrábaný elektrolýzou vody, treba však prekonať prekážku prepravy vodíka, ktorý je vysoko výbušný. Nakoniec by problémy s energiou mohla vyriešiť jadrová fúzia, ktorá by poskytovala neobmedzený zdroj energie pri minimálnej produkcii odpadov (asi 10 000 krát menej ako pri jadrovej technológii). S touto technológiou sa však nepočíta skôr ako približne v roku 2050. Pri jadrovej fúzii totiž vzniká teplota rovnaká ako vnútri Slnka – asi 100 miliónov stupňov Celzia.
Základné vedomosti o jadrovej technológii a energii
V druhej časti knihy nás autor zoznamuje s históriou jadrovej energie, pojmom atóm, vysvetľuje princíp štiepenia atómu a jadrovej fúzie, rozdiel medzi rádioaktivitou a radiáciou, vysvetľuje pojmy ožiarenia a rádioaktívnej kontaminácie, prirodzený rozpad uránu U235 a U238, spôsoby merania rádioaktivity, bezpečné a smrteľné dávky žiarenia, popisuje Černobylskú haváriu a mnoho ďalšieho...
Kto by chcel autora predsa len obviňovať z „neekologického“ prístupu, mal by vedieť, že sám autor sa od svojich 20. rokov stravuje výhradne nevarenou stravou – šetrí tak energiu a aj svoje zdravie. To sa o väčšine ekologických aktivistov určite povedať nedá.
Knihu jednoznačne doporučujem všetkým, ktorí sa chcú vyjadrovať zmysluplne k otázkam trvalo udržateľného rozvoja, energetickej bezpečnosti a stratégii a budúcnosti ľudí na tejto Zemi.
Na záver (trochu optimizmu)
Nie som zástancom „jadrového veku“ kedy za každým rohom stojí jadrová elektráreň. Už dnes bolo ľudstvo schopné vyrobiť toľko jadrových zbraní, že dokážu niekoľko krát zničiť planétu. Dúfam však, že zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki slúži a ešte dlho bude slúžiť ako odstrašujúci príklad využitia (skôr zneužitia) jadrovej technológie na vojenské účely a využívanie jadrovej energie na civilné účely bude „len“ prechodným obdobím (nasledujúcich 70-80 rokov) k skutočne trvalo udržateľnej ľudskej spoločnosti.
