Nádej ešte žije!

Nedávno som od kamarátky dostal mail s výrokom: „Byť skutočne zanietený pre zmenu znamená skôr urobiť nádej možnou, ako beznádej presvedčivou", povedal spisovateľ a kultúrny teoretik Raymond Williams (1921-1988). Z článkov uverejňovaných (nielen) na tomto blogu sa môže niekedy javiť, že situácia je „beznádejná" a takmer nemá schodné východisko. Ak by som si myslel, že situácia je naozaj beznádejná, žiadne články nepíšem. Nádej nepochybne existuje, ako dokazuje aj nasledujúci abstrakt článku, ktorý je publikovaný v poslednom čísle časopisu Science. Článok má názov "Budúce emisie CO2 a klimatická zmena z existujúcej infraštruktúry".

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (80)

„Spomalenie klimatickej zmeny vyžaduje prekonanie zotrvačnosti politických, technologických a geofyzikálnych systémov. Doteraz sa podarila kvantifikovať iba zotrvačnosť oteplenia geofyzikálneho systému. Vypočítali sme zotrvačnosť budúcich emisií a otepľovania z existujúcej infraštruktúry na fosílnu energiu. Z existujúcej infraštruktúry v rokoch 2010 až 2060 sme vypočítali kumulatívne emisie v budúcnosti na 496 (od 282 do 701 horný a dolný limit) gigaton CO₂, čo predstavuje priemerné oteplenie o 1,3 (1,1 až 1,4 °C) v porovnaní pred priemyselným obdobím. Znamená to koncentráciu CO₂ menej ako 430 ppm. Pretože za týchto okolností by sme sa pravdepodobne vyhli najhorším dopadom klimatickej zmeny, náš záver je, že najohrozujúcejšie zdroje emisií je ešte len potrebné postaviť. Avšak infraštruktúra vypúšťajúca CO₂ sa bude rozširovať, ak nevyvinieme neobyčajnú snahu pre vývoj alternatív."

Realita:

V roku 2009 bolo v USA uvedených do prevádzky 8 nových uhoľných elektrární (najviac od roku 1991) s celkovou kapacitou 3,2 GW a podľa EIA v roku 2010 bolo uvedených do prevádzky zatiaľ 5 uhoľných elektrární. V USA je dnes postavených viac ako 600 uhoľných elektrární, čo tvorí 25,7 % z celkovej svetovej kapacity uhoľných elektrární. Viac ako 32 % podiel je v Číne. Napriek novým uhoľným elektrárňam v USA spotreba uhlia klesla približne na úroveň z roku 1994:

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpokladá, že v rokoch 2007 až 2030 Čína pridá 773 GW kapacity uhoľných elektrární, čo je viac ako bude predpokladaná celková kapacita USA v roku 2030. Podľa predpokladov EIA by mala Čína získavať až 75 % elektrickej energie z uhlia.

Tu je vývoj spotreby uhlia v Číne:

Graf preberá zdroje od BP Statistical Review 2010 ale v tomto prípade veľmi pravdepodobne údaje o dovoze/vývoze presné nie sú, pretože Čína sa v roku 2009 stala významným dovozcom uhlia:

Ale nesmieme zabudnúť ani na zemný plyn, to je tiež fosílne palivo, hoci na jednotku vyrobenej energie sa uvoľní „iba" polovičné množstvo CO₂ v porovnaní s uhlím. Tu je spotreba zemného plynu v Číne. Všimnite si tiež, že Čína sa stala aj dovozcom zemného plynu:

A aj napriek globálnemu ropnému zlomu, aj spotreba ropy v Číne rastie (na rozdiel od USA a Európy, ktoré sú v recesii):

Zdroj grafov: MazamaScience

Takže ak si Číňania, Američania a zvyšok ľudí v rozvojových a rozvinutých krajinách prečíta posledné číslo časopisu Science, uveria jeho záverom a rozhodnú sa zachovať obývateľnú planétu (tj. prestanú okamžite stavať nové uhoľné elektrárne, nové (paro)plynové elektrárne vyrábať nové autá na pohon fosílnych palív, atď.), tak verím, že nádej ešte máme!

Alebo je (možno) problém niekde inde?