Shaun Marcott a kolektív (Science, 2013) analyzovali regionálne a globálne teploty počas Holocénu - konkrétne za posledných 11 300 rokov. Zistili, že priemerné teploty v rokoch 2000-2009 zatiaľ nerekročili maximálne teploty v Holocéne. Zároveň sú súčasné teploty vyššie ako boli približne 75 % času v priebehu sledovaného obdobia. Grafické znázornenie výsledkov vyzerá nasledovne:
Šedá čiara zobrazuje predošlé analýzy Michaela Manna a fialová čiara novú analýzu spolu s neistotami, za posledných 2000 rokov. (Zdroj: Mother Jones)
Na nasledujúcom grafe je rovnaký vývoj globálnych teplôt, ale za posledných 11 300 rokov:
Maximum teplôt Holocénu bolo približne pred 7000 rokmi. Podľa niektorých výskumov to mohlo tiež byť obdobie, kedy mohla byť Arktída takmer, alebo celkom bez plávajúceho ľadu v lete. Presvedčivé dôkazy však zatiaľ neexistujú. (Zdroj: Mother Jones)
Takže v súčanosti sa ľudstvo nachádza stále v rámci prirodzených zmien globálnych teplôt za posledných 10 000 rokov. Ak by však za posledných 150-200 rokov ľudia do podnebia nezasahovali, naďalej by sa postupne ochladzovalo, ako dôsledok astronomických faktorov. Namiesto toho sa teda otepľuje, a problém tohoto vývoja zobrazuje nasledujúci graf:
Prognóza vývoja globálnych teplôt ku koncu storočia, ak bude pokračovať rast emisií skleníkových plynov. (Zdroj: Climate Progress)
Takýto vývoj už predstavuje pre ľudí aj ostatnú biosféru zásadný problém. To aj v prípade, ak by sme uvažovali s nižšou mierou klimatickej citlivosti (teda menším oteplením pri danej koncentrácii skleníkových plynov):
Aj takýto vývoj rastu globálnych teplôt predstavuje zásadný problém, takže z hladiska opatrení obmedzení emisií skleníkovych plynov je miera klimatickej citlivosti až druhoradá. (Zdroj: Michael Tobis)
Ale dúfam, že vás nasledujúce grafy príliš nevydesili. Ak náhodou áno, tak nepanikárte, všetko je v najlepšom poriadku a tak, ako má byť:
