Hoci v uplynulých dňoch panovalo veľmi chladné až rekordne chladné počasie na väčšine územia USA a v krajinách Blízkeho východu, uplynulý mesiac bol najteplejší najmenej od roku 1880, a to aj napriek skutočnosti, že súčasná slnečná aktivita je najslabšia za posledných 100 rokov. Priestorové rozloženie odchýlok teploty možno vidieť na nasledujúcej mape: .
Extrémne teplo bolo najmä na Sibíri (v priemere až o 4-8°C teplejšie ako priemer za obdobie 1951-1980). To čiastočne poskytlo energiu pre výdatné sneženie a preniknutie studeného vzduchu do južnejších oblastí, ako býva obvyklé. Rekordne teplo bolo začiatkom decembra aj na Aljaške, kde dokona zaznamenali dážď, miesto obvyklého sneženia. Zdroj: Robert Scribbler.
Pozorované rekordné novembrové teploty sú významné z niekoľkých hladísk:
slnečná aktivita je najslabšia za posledné storočie
fáza ENSO (El Nino / La Nina) je vo svojej neutrálnej fáze
Čína pokračuje v rastúcich emisiách aerosólov, ktoré atmosféru ochladzujú (stále častejší výskyt extrémnych smogových situácií)
V tomto roku bol zaznamenaný rekordný počet sopečných výbuchov, ktoré majú takisto ochladzujúci vplyv
V posledných mesiacov sa objavilo niekoľko vedeckých publikácii, ktoré poukazujú na úlohu otepľovania Arktídy pri výskyte extrémneho počasia v miernych zemepisných šírkach. Poslednou publikáciou je práca Tang a kol. 2013 ( Nature Climate Change, PDF ) s názvom:
"Extrémne letné počasie v severných oblastiach miernych zemepisných šírok súvisí s ubúdajúcou ľadovou a snehovou pokrývkou"
Autori v článku prisudzujú zoslabovanie zonálneho prúdenia vo vyšších zemepisných šírkach, ako aj posun jet-streamu (tryskového prúdenia) smerom na sever, úbytku snehu a ľadu v Arktíde. Takáto zmena prúdenia má za následok častejší výskyt meridionálneho prúdenia:
. Schématické znázornenie zonálneho prúdenia (pozdĺž rovnobežiek) a meridionálneho prúdenia (pozdĺž poludníkov). Zonálne prúdenie je spojené s výraznejším teplotným rozdielom medzi Arktídou a miernym pásmom, meridionálne prúdenie je spojené s menším rozdielom teploty medzi Arktídou a miernym pásmom .
Meridionálne prúdenie znamené častejší výskyt extrémneho počasia (v lete vlny horúčav a záplavy), v zime dlhotrvajúce chladné počasie, či naopak výdatné snehové zrážky. Meridionálny charakter počasia v posledných rokov pozorujeme častejšie, ako v minulých desaťročiach. Aj keď táto práca nedáva definitívny d ô kaz o príčinnom súvise otepľovania Arktídy a extrémneho počasia v jej okolí, ide o ďalšiu z rastúceho počtu štúdií v posledných mesiacoch, ktorá túto možnosť naznačuje.
Vyzerá to teda tak, že extrémy počasia, ktoré sme si zvykli pozorovať raz za 100 či 500 rokov, budeme pozorovať sk ôr v horizonte desaťročí. Pre mnohých ľudí bude zmysluplné prisp ôsobovanie sa zmenám počasia nepraktické a v mnohých prípadoch budú musieť svoje domovy natrvalo opustiť. Týchto ľudí bude neustále pribúdať.
