O rovnováhe - vysádzať stromy, alebo znižovať emisie CO2?

Prebiehanie všetkých procesov v živej aj neživej prírode vychádza z existujúcej nerovnováhy. Klasický príklad je napríklad chemická reakcia, ktorá prebieha, až kým nenastane tzv. „dynamická rovnováha“, kedy sa látky, ktoré do reakcie vstupujú dostanú do rovnovážneho stavu s látkami, ktoré reakciou vzniknú. Takto vzniknutá rovnováha môže byť narušená zmenou okolitých podmienok, napríklad teplotou, alebo pridaním reagujúcich látok. Rovnako tak evolúcia je vo svojej podstate hľadanie rovnováhy živých organizmov. Táto rovnováha však nie je nikdy celkom dosiahnutá, lebo vonkajšie podmienky sa neustále menia. K čím výraznejšej a náhlejšej zmene dôjde, tým viac sa systém vzdiali od rovnováhy a tým väčšie sú aj zmeny v danom systéme potrebné na dosiahnutie novej rovnováhy. Ak sú tieto zmeny v rozsahu adaptačných a regulačných schopností daného systému (organizmu), tak sa v podstate nič nedeje, ale ak nie, tak daný organizmus môže byť poškodený, alebo celkom zničený. Významný zásah do rovnováhy systému predstavuje aj súčasný nárast emisií CO2 do atmosféry. Prečo významný? Významnosť zmeny, ako aj jej pravdepodobné dôsledky sa dajú hodnotiť na základe jej rýchlosti a veľkosti, v porovnaní s minulými obdobiami, kedy dochádzalo k podobným zmenám. O významnosti zvyšovania CO2 svedčí to, že rýchlosť nárastu je 200 krát vyššia ako kedykoľvek za posledných 650 000 rokov, a rovnako tak je aj najvyššia za toto obdobie.Samotné zvyšovanie CO2 nie je nebezpečné a má skôr pozitívne fyziologické účinky. Problém však spočíva v tom, že sa zároveň zvyšuje aj priemerná teplota vzduchu na ktorú ekosystémy reagujú citlivo. Zmenou dlhodobo stabilných podmienok musí dôjsť k reakcii na vytvorenie nového rovnovážneho stavu. A čím výraznejšia je táto reakcia, tým negatívnejšie sa prejavia aj jej dôsledky. A práve tu spočívalo jadro debaty. Tým, že dochádza k zvyšovaniu teploty, menia sa aj podmienky, ktoré určujú rovnovážny stav medzi koncentráciou CO2 a biosférou. Považujme obdobie doby ľadovej, kedy bolo chladnejšie, a koncentrácia CO2 bola okolo 180 ppm za rovnovážne. Rovnako naše obdobie (do predindustriálnej doby), kedy bola globálna teplota o 5°C vyššia a koncentrácia CO2 280 ppm. Je rozumný predpoklad, že zvýšením globálnej teploty sa posunula rovnovážna hranica koncentrácie CO2 na vyššiu, neznámu úroveň. Predpokladajme, že je možné, že táto hranica je vyššia, ako súčasná koncentrácia, tj. 380 ppm. To by potom mohlo znamenať, že ak aj začneme znižovať koncentráciu CO2, tak jeho koncentrácia bude napriek tomu stúpať, až do dosiahnutia rovnovážneho stavu (za predpokladu, že sa výrazne nezmení zloženie ekosystémov). Táto hranica môže opäť byť posunutá, povedzme spomínaným vysádzaním stromov. Nemá však zmysel vysádzať stromy spolu so súčasnou snahou znižovať emisie CO2, pretože každé ich ďalšie zvyšovanie posúva rovnovážny stav ďalej, a tým ťažšia bude aj adaptácia ľudí a ekosystémov. Vysádzať stromy teda pomôže, nikdy však nenahradí zníženie emisí CO2.