Vo väčšine západnej Európy panujú momentálne rekordne vysoké teploty. Napríklad teploty z severnom Francúzku dosahujú okolo 20°C, čo je viac ako 10 °C nad dlhodobým priemerom.
Belgicko zažíva najteplejší apríl od roku 1830, v Nemecku zasa majú rekordne vela slnečných dní. Francúzko sa podľa meteorológov nachádza v centre "výnimočnej" synoptickej situácie s anti-cyklónou nad východnou Európou a depresiou nad Španielskom, ktorá posiela horúci vzduch z Afriky do Oblastí strednej Európy.
Spolu s nedostatkom zrážok sa farmári a experti obávajú sucha. Napríklad Holandsko nezažilo dážď už 33 dní, čím bol prekonaný doterajší rekord a v Taliansku už bol v dôsledku sucha vyhlásený poplach. Nie veľmi odlišná situácia panuje v Českej Republike a vysoko nadpriemerné teploty a málo zrážok zažíva aj Slovensko. Zdá sa, že českých poľnohospodárov postihujú klimatické katastrofy pravidelne už niekoľko rokov po sebe...
Tak ako sa to na záver zvykne hovoriť, jedna rekorne teplá udalosť nie je dôkazom globálneho otepľovania a rovnako tak nemožno povedať, že prebiehajúce sucho bolo spôsobené globálnym otepľovanm.
Ja to skúsim otočiť inak - nie je možné povedať, že by globálne otepľovanie nemalo podiel na prebiehajúcom suchu.
Jedna poznámka ku cost-benefit analýze klimatickej zmeny - nevieme povedať, o koľko percent je momentálne sucho výraznejšie v porovnaní s neexistenciou klimatickej zmeny. Nevieme, o koľko precent menej zrážok spadlo (spadne) a o koľko to zdvihne škody napr. na produkcii potravín.
Ako môžeme presne vyčíslovať škody klimatickej zmeny, ku ktorej ešte len dôjde, keď nie je možné presne vyčísliť ani škody (poprípade pozitívne dopady - napríklad menej energie spotrebovanej na kúrenie atď...), ktoré klimatická zmena prináša už teraz??
Určitý pokus o cost-benefit analýzu priniesla kontroverzná Sternova správa.
Kto sa chce trošku pobaviť a vidieť, ako vidí globálne otepľovanie google, nech klikne sem. (1:30 min video)