Observatórium na Mauna Loa patrí medzi najznámejšie stanice monitorujúce zmenu chemizmu atmosféry na svete. Vedci tu merajú koncentráciu oxidu uhličitého (CO2) od roku 1958. Ide o jednu z hlavných referenčných staníc, pretože je ďaleko o ľudských zdrojov CO2, aj od vplyvu vegetácie.
Od začiatku priemyselnej revolúcie narastá množstvo emisií skleníkových plynov takmer exponenciálnou rýchlosťou:
Obr.1: Vývoj emisie CO2 zo spaľovania fosílnych zdrojov a výroby cementu od začiatku priemyselnej revolúcie. (Zdroj: EPI)
Napriek tomu nárastu, oceány a suchozemské ekosystémy dokážu pohltiť takmer polovicu antropogénneho CO2. Aj keď nám príroda pomáha ukladať náš spoločný odpad, rýchlosť jeho ukladania a atmosfére sa zvyšuje. Kým pred 50 rokmi pribudlo ročne v atmosfére 1 ppm CO2, dnes je to už viac ako 2 ppm za rok a v najbližších rokoch zrejme viac ako 2,5 ppm ročne:
Obr. 2: Medziročný rast CO2 na Mauna Loa a na svete v období 1959-2015. (Zdroj: NOAA)
Doterajší rekord medziročného rastu CO2 bol v roku 1998. Dôvodom bolo extrémne silné El Niňo, ktoré znamenalo zníženie pohlcovania CO2 oceánmi aj suchozemskými ekosystémami, v dôsledku zvýšenia teploty. Aj keď údaj o raste CO2 za minulý rok zatiaľ nie sú konečné, zrejme pôjde o jeden z najvyšších nárastov CO2 v histórii meraní (a zrejme aj najväčší nárast v známej geologickej histórii planéty).
Takmer s istotou však môžeme očakávať, že koncentrácia CO2 v atmosfére sa tento rok zvýši ešte výraznejšie, v rozmedzí 3,5 ppm (±0,2 ppm) (Obr. 2). Bude to výsledok narastajúcej emisie fosílnych zdrojov a vplyvu El Niňa.
Človek tak zvýšil radiačné pôsobenie skleníkových plynov v atmosfére už o 3 W.m-2, so závažnými dôsledkami pre život na planéte.
