Okrem neúspešných medzinárodných rokovaní v katarskej Dauhe, ktoré opäť raz potvrdili našu neschopnosť a veľmi pravdepodobne aj nezáujem národných vlád riešiť problém klimatickej zmeny, to bol predovšetkým rok pozoruhodných poveternostných a klimatických extrémov. Väčšina z nich síce nebola rekordná, no niektoré z nich nám ukázali jednu, veľmi znepokojujúcu skutočnosť, a to, že súčasná komplexná spoločnosť „západného typu", aj napriek fungujúcim predpovedným a výstražným systémom včasného varovania, boj s extrémnym počasím žiaľ zatiaľ stále prehráva.
Obr. 1: Hurikán Isaac dňa 28. augusta 2012 v blízkosti južného pobrežia USA (Zdroj: Jeff Masters)
Ako nám prednedávnom ukázal hurikán Sandy, aj relatívne slabá tropická cyklóna dokáže na „správnom" mieste a v odlišných fyzikálnych podmienkach teplejšej a na vodnú paru bohatšej atmosféry spôsobiť nepredstaviteľné materiálne škody, z ktorých sa postihnuté štáty budú zotavovať ďalších niekoľko rokov. V minulom roku sa však ešte väčšia dráma odohrávala na americkom stredozápade, ktorý neúspešne zápasil a ešte stále zápasí s najväčším suchom od roku 1939. Ekonomické straty na úrode obilnín idú do desiatok miliárd dolárov a zrejme nie je potrebné ani pripomínať, že dôsledky minuloročnej neúrody sa ešte len začnú prejavovať v náraste cien základných potravín a celkom určite ich pocítime aj my v Európe. S mierne ironickým podtónom to celé možno predbežné zhrnúť do veľavravného záveru: „Áno, asi takto nejako (ne)funguje a zrejme aj ďalej (ne)bude fungovať naša adaptácia na klimatickú zmenu v praxi". Komplexný a znásobujúci sa devastačný účinok odlišných a rôzne pôsobiacich extrémov počasia prichádzajúcich nielen v tom istom roku, ale aj rok po roku v priebehu dlhšieho obdobia, a to všetko bez kompenzačného obdobia relatívneho pokoja, počas ktorého by sa systém aspoň čiastočne stabilizoval, predstavuje pre našu „vyspelú" spoločnosť príliš veľké sústo, aby sme ho zvládli len pomocou adaptácie.
Obr. 2: Suchom postihnutá kukurica neďaleko mesta Colby v Kansase (27. mája 2012).
Aj napriek ochladzujúcemu efektu fenoménu La Niña pôsobiacemu v prvej polovici roka sa zdá, že rok 2012 sa teplotne zaradí medzi najteplejšie roky za posledných približne 150 rokov s očakávanou odchýlkou medzi +0,45 až +0,5°C (v porovnaní s období 1961-1990). Aké konkrétne miesto nakoniec zaujme ukážu až detailnejšie klimatologické analýzy piatich databáz globálnej teploty oceánov a pevnín (NASA, NOAA NCDC, HadCRUT3-4, MetOffice a WMO) na začiatku roku 2013. Berúc do úvahy obdobie prvých jedenástich mesiacov, ako aj neistoty spojené s odhadom globálnej teploty vzduchu, zdá sa že by sa mal umiestniť niekde medzi 4. a 14. miestom. Na základe predbežnej dlhodobej predpovede, vydanej britskou Met Office, bude rok 2013 pravdepodobne ešte o niečo teplejší (očakávaná odchýlka v intervale od +0,43 do +0,71°C; Zdroj: Met Office).
Venujme sa však extrémnym prejavom počasia, ktoré boli dokonca aj z dlhodobého štatistického pohľadu veľmi pozoruhodné. Na úvod určite zaujme fakt, že len Spojené štáty americké v tomto roku postihlo 11 poveternostných extrémov, z ktorých každý stál amerických daňových poplatníkov minimálne 1 miliardu USD (len pre porovnanie, v roku 2012 to bolo 14 extrémov). K pravdepodobne najteplejšiemu roku na území USA od začiatku systematických meteorologických pozorovaní (od roku 1895) veľkou mierou prispelo najmä mimoriadne sucho, ktoré uprostred vrcholiaceho leta, v júli 2012, postihlo vyše 60% plochy Spojených štátov, a trvá de facto dodnes. Celkový rozsah dopadov tejto veľkej klimatickej anomálie zatiaľ nie je ešte známy, no už teraz je zrejmé, že ide o vôbec najhoršie sucho za posledných 70 rokov. Tohtoročné sucho však to z 30. rokov 20. storočia v ekonomických ukazovateľoch celkom určite prekoná. Súčasné odhady strát len na úrode obilnín, vrátane kukurice, odhadujú americkí farmári na minimálne 35 mld. USD. Sucho, podobne ako v roku 2010 a 2011, bolo sprevádzané aj tento rok rozsiahlymi požiarmi, pri ktorých zhoreli lesné porasty na ploche väčšej ako štát Maryland (cca 9,2 mil. akrov). Požiare postihli predovšetkým štáty Nové Mexiko, Colorado a Oregon. Aj keď vo všetkých ohľadoch zaujímavá a hlavne „drahá" bola aj tohtoročná sezóna tornád, zapĺňajúca stránky novín najmä v marci (tornáda z 2.-3. marca spôsobili škody vo výške 4 mld. USD), asi najväčšiu pozornosť na seba strhli dva hurikány, ktoré priamo zasiahli územie USA, Isaac a Sandy.
Hurikán Sandy, ktorý si nakoniec vyžiadal viac ako 130 ľudských životov, nezaujal meteorológov len svojou mimoriadnou veľkosťou, ale vzhľadom na pokročilú dobu aj silou. Išlo o najsilnejší hurikán alebo tropickú búrku v takto severne položenej oblasti minimálne od roku 1969. V čase svojho prechodu na pevninu v oblasti New Yorku ovplyvňoval počasie od severnej Floridy až po štát Maine, teda na pobreží v dĺžke vyše 1500 km. Celá jedna pätina plochy najhustejšie obývaného územia Spojených štátov (cca 120 mil. obyv.) pocítila jeho tvrdý nápor. V súčasnosti sa odhady celkových škôd pohybujú na úrovni 62 miliárd USD. O niečo skôr, koncom augusta 2012, vystrašil obyvateľov mesta New Orleans a priľahlých oblastí hurikán Isaac, ktorý tak pripomenul traumu oveľa silnejšieho hurikánu Katrina z roku 2005. Trauma už ani nemohla byť väčšia, keďže Isaac dorazil k južnému pobrežiu USA v takmer rovnaký čas ako pred siedmimi rokmi Katrina. Pomaly postup Isaac v blízkosti pobrežia viedla k extrémnym zrážkam. V niektorých oblastiach New Orleans spadlo v priebehu 48 hodín aj viac ako 500 mm vody.
Obr. 3: V priestore západného Tichomoria a východného pobrežia Ázia bolo v minulom roku zaznamenaných 25 tropických búrok, z toho 16 tajfúnov (Zdroj: Wikipédia)
Nebol to však len americký kontinent, ktorý v minulom roku postihli extrémy počasia. Ázia, predovšetkým jej východná časť má za sebou jednu z tých aktívnejších „tajfúnových" sezón, predovšetkým z pohľadu intenzity tropických cyklón. Okrem Filipín, ktoré boli len prednedávnom bičované ničivým tajfúnom piatej kategórie, Bhopa (zanechal za sebou viac ako 1000 mŕtvych), bol ďalším exponovaným miestom ostrov Okinawa, južne od Japonska, nad ktorým sa v priebehu leta prehnali krátko po sebe dva super-tajfúny (Bolevan a Sanba). V prípade tajfúnu Sanba išlo o vôbec najsilnejšiu tropickú cyklónu, ktorá sa v priebehu minulého roka nad tropickými oceánmi vytvorila (tiež najsilnejšia TC od roku 2010, po tajfúne Megi). Extrémy však neobchádzajú ani Európu. Palcové titulky a pomerne častú medializáciu si v minulom roku vyslúžilo mimoriadne sucho, ktoré postihlo väčšiu časť strednej a juhovýchodnej Európy. Zvlášť dramatická je situácia na Slovensku, kde výdatnejšie zrážky absentujú už od roku 2011. Výrazný pokles hladiny podzemnej vody začína v niektorých regiónoch a východnom a severnom Slovensku spôsobovať problémy so zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou. Opačný extrém zažili obyvatelia na Britských ostrovoch, ktoré majú za sebou jeden z najdaždivejších rokov od začiatku meteorologických pozorovaní. Mimoriadne vlhké nebolo len leto, ale nakoniec aj jeseň a začiatok zimy 2012. Z teplotných extrémov určite upúta pozornosť nový národný rekord, ktorý prepisovali v susednej Českej republike (Dobřichovice, 20.8.2012: +40,4°C).
Obr. 4: Tajfún Sanba na družicovom zábere z 13. septembra 2012 (Zdroj: Wikipédia)
Veľké veci sa však v roku 2012 diali ďaleko na sever od Európy či Spojených štátov, v Arktíde. Plocha plávajúceho morského ľadu sa začiatkom septembra 2012 dostala na nové historické minimum (tou históriou sa myslí obdobie satelitných meraní 1979-2012). V porovnaní s uvedeným obdobím sa plocha zaľadnenia znížila o viac ako 50%, na 3,41 mil. km2. K tomuto poklesu neprispeli len nadnormálne vysoké teploty v takmer celej oblasti Arktídy, ale aj vcelku neštandardné cirkulačné podmienky v priebehu leta 2012. Mimoriadne teplo však bolo minulý rok aj v najvyššie položených oblastiach Grónska, a to predovšetkým na začiatku júla 2012, kedy v priebehu 4-dňového obdobia (od 8. do 12. júla) postihlo približne 97% plochy grónskeho ľadovca povrchové topenie.
Rok 2012 bol však zaujímavý aj iného pohľadu. Vo výskume klimatického systému a jeho zmien sme dospeli k širšiemu konsenzu ohľadom toho, že planéta Zem sa aj naďalej otepľuje, a to predovšetkým prostredníctvom akumulácie tepla v oceánoch. Ďalším významným poznatkom je aj zistenie, že tou hlavnou príčinou nie je slnečná činnosť, ale naopak človek! (Zdroj: Skeptical Science).
Zdroje:
http://www.wunderground.com/blog/JeffMasters/comment.html?entrynum=2316
http://en.wikipedia.org/wiki/2012_Pacific_typhoon_season
http://www.skepticalscience.com/2012-climate-review.html
http://www.metoffice.gov.uk/news/releases/archive/2012/2013-global-forecast
http://www.metoffice.gov.uk/news/releases/archive/2012/global-temperatures-2012
http://www.metoffice.gov.uk/news/releases/archive/2011/2012-global-temperature-forecast
Autorom článku je Jozef Pecho.
