Problematika Grónska a klimatickej zmeny je extrémne zaujímavá. Dnes vieme, že vplyvom klimatickej zmeny Grónsko ako celok ľad stráca. Nevieme však, ako dlho bude topenie Grónska pokračovať, a kde presne je hranica oteplenia, kedy by nebolo možné zabrániť roztopeniu veľkej časti tohto ľadového ostrova.
Aj keď v jednom blogu sa nedajú zhrnúť všetky vedecké poznatky, ktoré o Grónsku máme, skúsme odpovedať na jednu otázku:
Spomalilo sa v posledných rokoch topenie Grónska?
Ak sa pozrieme na vývoj hmotnostnej bilanie Grónska za posledné desaťročia, môžeme pozorovať približne vyrovnanú bilanciu až do začiatku 90. rokov minulého storočia (viď aj vynikajúci review článok Khan a kol., 2015):
Obr. 1: Vývoj bilancie zaľadnenia v Grónsku v období 1958-2010. Vertikálna čiara znázorňuje merania pomocou satelitu GRACE. (Zdroj: Sasgen a kol., 2012)
Podobný obraz poskytuje at rekonštrukcia zaľadnenia Grónska od roku 1840:
Obr. 2: Vývoj bilancie zaľadnenia v Grónsku od roku 1840. Vyššie priemerné teploty sú obyčajne spojené s vyššími snehovými zrážkami, ale aj zrýchleným topením ľadovcov. (Zdroj: Rahmstorf a kol. 2015; upravené podľa Box a Colgan, 2013)
Čo nám však hovoria aktuálne údaje?
V poslednej správe o stave Arktídy (Arctic Report Card) bol zverejnený nasledovný graf:
Obr.3: Aktualizované údaje zo satelitu GRACE. Kým v roku 2012 bol zaznamenaný rekordný úbytok ľadu, nasledujúce 2 roky bol tento úbytok výrazne pomalší. Posledný údaj je z apríla minulého roku (Zdroj: ARC)
Aj ďalšie indikátory stavu Grónska naznačujú, že v posledných 3 rokoch sa situácia mierne "zlepšila":
Obr. 4: Priemerné albedo (odrazivosť) Grónska v júli od roku 2000. Rekordne nízke albedo v roku 2012, spôsobené veľkými lesnými požiarmi na Severnej pologuli, prispelo k topeniu ľadu. (Zdroj: ARC)
Aj analýza povrchovej hmostnostnej bilancie (surface mass balance) Grónska za rok 2015 naznačuje pokračovanie trendu rokov 2013 a 2014:
Obr. 5: Vývoj "povrchovej hmotnostnej bilancie" Grónska. Uplynulý rok sa priblížil dlhodobému priemeru za obdobie 1990-2013, z Grónska teda ubudlo výrazne menej ľadu ako v roku 2012. (Zdroj: DMI)
Môžeme teda hovoriť o nejakom významnejšom spomalení topenia v Grónsku? Pozrime sa na nasledujúcu animáciu:
Obr. 6: Sekvencia troch obrázkov ukazuje narastajúcu anomáliu záporných odchýlok teploty južne od Grónska (čierny štvorec) vyjadrenú v percentiloch v rokoch 2013-2015. (Zdroj: NOAA)
Jediná oblasť na svete, kde boli minulý rok zaznamenané rekordne nízke teploty, bola práve južne od Grónska (podobná, aj keď nie až tak výrazná situácia bola zaznamenaná aj severne od Západo-antarktického ľadovcového štítu, kde takisto dochádza k prílevu studenej vody z topiacich sa ľadovcov na pevnine).
Takýto vývoj by skôr naznačoval zrýchľovanie prísunu studenej vody do Atlantiku, prinajmenšom z južných oblastí Grónska. To však ale nepotvrdzuje ani priestorová analýza topenia ľadu, kedy v roku 2015 nebolo pozorované zvýšené topenie ľadu oproti rokom 2014 či 2013.
Je teda možné, že narastajúca negatívna teplotná anomália v Atlantiku južne od Grónska súvisí s extrémnym topením ľadu v roku 2012, ktoré mohlo prispieť k ďalšiemu zoslabeniu Atlantickej poludníkovej (termohalinnej) cirkulácie (AMOC) aj v nasledujúcich rokoch.
Pre hlbšiu analýzu spojitosti zoslabenia termohalinnej cirkulácie v súvislosti so zrýchleným topením Grónska pozri štúdie Rahmstorf a kol., 2015 a Yang a kol., 2016.
Pre dlhodobú perspektívu rýchlosti topenia Grónska v Holocéne pozri štúdiu MacGregor a kol., 2016.
Odpoveď na otázku v blogu je teda nasledovná:
Rýchlosť topenia Grónska v posledných 3 rokoch poklesla, veľmi pravdepodobne však ide iba o dočasný jav.
Bonusový graf: Rozsah plávajúceho ľadu v Arktíde od roku 1935 do roku 2015 (s extrapoláciou trendu do roku 2030):
